Kultura33

Hieroi Biełarusi

Vyjšli knihi pra biełaruskaje padpolle na Miadzielščynie i Smurhonščynie (1947—1950).

Vyjšli knihi Michasia Čarniaŭskaha «Jak pošuh małanki» i ŭkładzieny im zbornik uspaminaŭ i dakumentaŭ «Nia bojciesia achviaraŭ i pakut».

Knihi raspaviadajuć pra Miadzielska‑smarhonskaje moładzievaje padpolle (1947—1950) i jaho kiraŭnika Raścisłava Łapickaha (1928—1950). Hurtok padpolščykaŭ aformiŭsia ŭ toj častcy histaryčnaj Vilenščyny, što adyšła da BSSR. Heta byŭ pratest suprać savietyzacyi, hvałtoŭnaj kalektyvizacyi dy rusifikacyi zachodniebiełaruskaha hramadztva.

«Viasnoj 1948 h., — piša Michaś Čarniaŭski, jaki paznajomiŭ nas u siaredzinie 1990‑ch z hetym rucham, — siarod miadzielskich padziemnikaŭ uźnikła ideja razharnuć antykamunistyčnuju prapahandu z dapamohaj ulotak. Tady heta była najbolš efektyŭnaja forma ŭździejańnia na ludzkuju śviadomaść».

Teksty ŭlotak pisaŭ kiraŭnik moładzievaha hurtka Raścisłaŭ Łapicki. Jany byli lakaničnyja i bieskampramisnyja. U adnoj z ulotak havaryłasia: «Śmierć vyradkam rodu čałaviečaha! Partyzany! Padpolščyki! Stojcie na abaronie svajoj spravy! Bieražycie ŭ sabie śviatuju nianaviść da kamunizmu, jaki niaviečyć i razbeščvaje čałaviectva. Bicie stalinskich šakałaŭ! Moładź! (...) Da zbroi! Nia bojciesia achviar i pakut! Upierad da śvietłaj budučyni!».

U lutym 1950 h. padpolle jak antysavieckaje było žorstka razhromlena. 22‑hadovaha Raścisłava Łapickaha rasstralali va ŭročyščy Krasny Bieražok, što pad Vialejkaj, astatnich 17 udzielnikaŭ padpolla, u asnoŭnym školnikaŭ, asudzili da roznych terminaŭ źniavoleńnia. Bolšaść atrymała 25 hadoŭ i paražeńnie ŭ pravoch.

Ale pierad hetym byli žorstkija katavańni samaj humannych śledčych u śviecie. «Mnie złamali dźvie rabryny, vybili niekalki zuboŭ, bili pad rebry, pad dych, pa piečani i nyrkach. (...) Lubili katavać bujnymi kroplami chałodnaj vady na ciemia. Prycisnuć ciabie ŭ kut, a źvierchu kapaje. U śledčym pakoi było zadušna, tamu ad pieršych kropiel išoŭ pryjemny chaładok. Ale paźniej adčuvańnie było takoje, jak pa hałavie ciadkim mołatam», — zhadvaŭ Juzaf Kačerha.

Niezdarma, vidać, Michaś Čarniaŭski ŭ pradmovie da knihi «Jak pošuh małanki» pieraprašaje: «Vybačajusia za toje, što svaimi rospytami ab pieražytym časam vyklikaŭ ślozy i bol. Škaduju pierad mahiłami zaŭčasna pamierłych, što hetak zapaźniŭsia z publikacyjaj».

***

Čarniaŭski M. Jak pošuh małanki: Raścisłaŭ Łapicki. — Miensk: Technalohija, 2006. — 71 s. + ilustracyi.

«Nia bojciesia achviaraŭ i pakut»: Dakumenty i materyjały pra dziejnaść miazielska‑smarhonskaha antykamunistyčnaha padziemja (1948—1950). / Układalnik, aŭtar bijahrafij i ustupu Michaś Čarniaŭski. — Vilnia: «Naša budučynia», 2006. — 154 s. + fatazdymki

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»9

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli stvarajuć halereju śniehavych skulptur pad adkrytym niebam1

Kampaniju «Biełviest» pryznali ekanamična niepłaciežazdolnaj

«Ja nidzie nie jeŭ smačniejšaj bulby». Jak biełarus znajšoŭ siabie na krai śvietu9

Kurejčyk: Dzieci Cichanoŭskich pierajechali ŭ ZŠA51

U minskim šmatpaviarchoviku razam ź ledziašami źbili i kandycyjanier VIDEA2

Fiaduta pamyliŭsia (i heta nie pieršy raz!)36

Letam Nacyjanalny mastacki muziej zakryjecca na rekanstrukcyju

U Rasii zajavili pra zapavoleńnie pracy Telegram2

Paśla rasijskich udaraŭ va Ukrainie nie zastałosia nivodnaj cełaj elektrastancyi10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»9

Z prajekta budaŭnictva minskaha mietro vykinuli jašče dźvie stancyi — «Kijeŭski skvier» i «Politechničnuju»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić