Z usioj krainy
Raspłata za kvateru
Rezki rost kamunalnych płaciažoŭ
Z 9—11 vieraśnia kvaternaja płata, cana hazu i elektryčnaści dy pamier bolšaści kamunalnych płaciažoŭ vyraśli na 30—50%. Takoha rezkaha skačku Biełaruś nia viedała daŭno. Zarpłatu taksama majuć padvysić – ale tolki z kastryčnickaj. A za kvateru płacić pryjdziecca ŭžo pry kancy vieraśnia, a ŭ kastryčniku, z uklučeńniem aciapleńnia, taja płata składzie sumu, roŭnuju niedzie čverci nastaŭnickaha zarobku. Urad pastupova kasuje datacyi na kamunalnyja pasłuhi nasielnictvu, pierakładajučy na jahonyja plečy ciažar rostu cenaŭ na vuhlevadarodnyja enerhanośbity na suśvietnym rynku. Pry hetym svabody pryvatnaj inicyjatyvie dadziena nie było, nie liberalizavany handal, nia źniščanaja manapolija dziaržavy na rynku kamunalnych pasłuh, nie atrymanyja kredyty MVF, z dapamohaju jakich nasielnictvu možna było b kampensavać vydatki rostu płaciažoŭ. Karaciej, urad Jarmošyna dziejničaje takim sama čynam, jak urad Rakoŭskaha ŭ Polščy časoŭ Jaruzelskaha. Što j kazać, sumnieŭnaja stratehija!
Biezadkazny ekanamičny i zamiežnapalityčny kurs pravodzili ŭrady A.Łukašenki, a raspłočvacca — chočuć, kab narod raspłočvaŭsia.
Ad novaj padvyški kvaternaje płaty zapłača nie adna chatniaja haspadynia. Bo čym płacić?
A haspadary maciukajucca. Benzyn znoŭ padaražeŭ. 95-ty kaštuje ŭžo bolej za 500 tys. rubloŭ. Voś i pražyvi!
B.T.
Mścisłaŭščyna puścieje
Suvoryja ličby dynamiki źmienaŭ demahrafičnaha stanovišča ŭ Mścisłaŭskim rajonie ŭ pavajenny peryjad byli ahučanyja zahadčykam rajonnaha adździełu statystyki Tamaraj Muraŭjovaj. Pieršy pierapis nasielnictva, jaki pravodziŭsia ŭ Biełarusi paśla skančeńnia druhoj suśvietnaj vajny, pakazaŭ, što na Mścisłaŭščynie žyło 50300 čałaviek. Heta było ŭ 1959 hodzie. Praz 11 hadoŭ, u 1970-m, nasielnictva Mścisłaŭščyny źmienšyłasia da 43800 čałaviek. Padčas pierapisu 1979 hodu vyśvietliłasia, što zastałosia tolki 35600 mścisłaŭcaŭ, a ŭ 1989-m i ŭvohule — 32300. I, narešcie, na luty 1999 hodu ŭ Mścisłaŭskim rajonie žyli 31600 čałaviek.
Puścieje ŭschod Biełarusi.
Andrej Kuźmin, Kryčaŭ
Zvolnili za siena
Načalnik Klimavickaj rajonnaj statystyčnaj upravy Michaił Marfiel staŭ achviaraj kampanii pa narychtoŭcy siena. Tutejšyja vykankamy pavydavali sioleta abaviazkovyja dla supracoŭnikaŭ dziaržaŭnych i niedziaržaŭnych ustanovaŭ normy pa narychtoŭcy siena. Dyk voś, nia vykanaŭ zahadu načalnik Klimavickaj rajonnaj statystyčnaj upravy. Jon zamiest abaviazkovych 2 tonaŭ zdaŭ 1985 kh. I jaho rašeńniem uładaŭ zvolnili. Jak ličyć mahiloŭski pravaabaronca Ŭładzimier Kraŭčanka, akramia vidavočnaha ciemrašalstva samoj normy, kali ludziej pieraŭtvarajuć u faktyčnych dziaržaŭnych parabkaŭ, jość u zvalnieńni i całkam kankretnaje parušeńnie pracoŭnaha zakanadaŭstva. Čałavieka nia mohuć prymušać da taho, što nie źjaŭlajecca jahonym słužbovym abaviazkam. Marfiel razam z pravaabaroncami źbirajecca pazmahacca za svoj čałaviečy i prafesijny honar.
«Da žynki»
Amal 60 miljonaŭ rubloŭ vydatkoŭvajuć urad i Mahiloŭski abłvykankam na praviadzieńnie škłoŭskich dažynak. U Škłoŭ, dzie žyvie jahonaja žonka Halina Radzivonaŭna, pryjedzie sam Łukašenka.
U Mahilovie zabaronieny prodaž kukuruzy
Starych babulek, jakija kukuruzu pradajuć, zrabili vinavatymi ŭ tym, što ŭ kałhasach raskradajecca kukuruzny ŭradžaj. Michaił Dražyn, staršynia Mahiloŭskaha abłvykankamu, vydaŭ specyjalnaje rasparadžeńnie, pavodle jakoha zabaraniajecca prodaž kukuruzy z ruk. Milicyi zahadana babulek-pradavačak zatrymlivać i štrafavać. Varanaja kukuruza karystajecca vialikaj papularnaściu ŭ mahiloŭcaŭ.
Dźvie cany na kroŭ
U Mahiloŭskaj vobłaści stancyja pieralivańnia kryvi ŭstanaviła dźvie cany na kroŭ. Jość, tak by mović, pieršy hatunak, a jość druhi. Pracoŭny za kroŭ atrymlivaje, jak i raniej, paŭtary minimałki plus jašče na charčavańnie za dva dni. A voś u biespracoŭnych kroŭ tańniejšaja. Ciapier im hetyja 1,5 minimałki nia płociać. Na dumku dziaržaŭnych kantraloraŭ, jakija damahlisia, kab takoje stałasia, lahična, što, kali čałaviek nie pracuje, padatkaŭ nia płocić, dyk i biudžet nia musić praźmierna tracicca na jahonuju kroŭ. U vyniku čarha na donarstva skaraciłasia ŭdvaja. A kantralory, vidać, spadziavalisia, što biełarusy robiacca donarami z ramantyčnych pamknieńniaŭ...
U Mahilovie zatrymali Fiodarava
Mahiloŭskija frontaŭcy kala 40 chvilinaŭ 8 vieraśnia špacyravali pa horadzie, razdajučy ŭlotki, pryśviečanyja Dniu biełaruskaj vajskovaj słavy. U ich było skazana, što «ŭ 1514 hodzie pad Voršaj biełaruskaje vojska pieramahło ŭtraja bolšuju 80-tysiačnuju maskoŭskuju ardu zachopnikaŭ». Toje samaje, śćviardžałasia ŭva ŭlotcy, «budzie i z ardoj Łukašenki». Ulotka zaprašała na śviatočnuju imprezu ŭ skver 40 hadoŭ Pieramohi, što znachodzicca litaralna nasuprać KHB. U skvery frontaŭcy z paŭhadziny paśpiavali pieśni i mirna razyšlisia. Uvieś čas za ich dziejańniami pilna nazirali z amonaŭskaha aŭtobusa niepadalok. A Fiodarava zatrymali ŭ padziemnym pierachodzie, abvinavaciŭšy ŭ arhanizacyi niesankcyjavanaha šeścia i mitynhu. U pastarunku na jaho skłali pratakoł, jaki ŭžo pieradadzieny ŭ sud.
Symon Hłazštejn, Mahiloŭ
Kampensacyja dysydentu
Barysaŭski sacyjalist-dysydent Aleś Abramovič damohsia materyjalnaj kampensacyi za maralnuju škodu ad uładaŭ Barysava – 200 tysiačaŭ rubloŭ. Abramovič atrymaŭ 35 sutak aryštu za praviadzieńnie troch pikietaŭ pratestu suprać palityki ŭładaŭ. Jaho trymali ŭ adnoj kamery z chvorymi na adkrytuju formu suchotaŭ, što vielmi niebiaśpiečna. Viarchoŭny Sud skasavaŭ pastanovu sudu Barysava pra administracyjnaje pakarańnie za «arhanizacyju niesankcyjavanych pikietaŭ», a tady Abramovič źviarnuŭsia z pozvaju ŭ sud pra kampensacyju maralnaje škody. Spravu razhladali ŭ Krupskim rajonnym sudzie, bo Abramovič barysaŭskamu sudu nie daviaraŭ. Abramovič patrabavaŭ materyjalnaj kampensacyi na 700 tys. rubloŭ za try niezakonnyja aryšty, ale ŭ pracesie razboru pavysiŭ sumu patrabavańniaŭ da 100 tys. rubloŭ, bo stała viadoma, što adzin ź jaho byłych sukamernikaŭ pamior ad suchotaŭ, a druhi ad ich ciapier lečycca. Sudździa zadavoliŭ pozvu častkova – na 200 tys. rubloŭ. Maŭlaŭ, biudžet Barysava nievialiki, na vialikuju karu tam niama hrošaj.
Pravaaborončy centar «Viasna»
Šukajuć pamiaškańnie dla Viačorki
Baranavickaja supołka BNF «Adradžeńnie» vyrašyła zaprasić na 20 vieraśnia Vincuka Viačorku dziela sustrečy z žycharami horadu. Źviarnułasia da harvykankamu, prosiačy dać dazvoł na praviadzieńnie sustrečy ŭ Domie Kultury, bo dyrektar DK pahadziŭsia, ale prasiŭ dazvoł ad ułady. Ułady vyrašyli, što pravieści sustreču 20-ha vieraśnia niama mahčymaści, ničoha nie tłumačačy. Siońnia «viačorkaŭcy» šukajuć inšych pamiaškańniaŭ.
«Śviatlica» pa-biełarusku
6 vieraśnia ŭ haradzkoj bibijatecy imia Taŭłaja adbyłasia prezentacyja zbornika Baranavickaha litaraturnaha abjadnańnia «Śviatlica» z takoj samaj nazvaj. Heta ŭžo druhi zbornik hetaj arhanizacyi. Pieršy vydali paru hadoŭ tamu, jon źmiaščaŭ tvory biełaruskamoŭnych i rasiejskamoŭnych aŭtaraŭ. U sioletnim — tolki biełaruskamoŭnyja tvory. Pierad haściami vystupiŭ kiraŭnik «Śviatlicy» A.Bakač, biez namahańniaŭ i ruplivaj pracy jakoha kniha nie pabačyła b śviet. Niekatoryja z aŭtaraŭ pračytali prysutnym svaje tvory.
Raviaka Rusłan, Baranavičy
Maračkin u Ahajo
Staršynia mastackaje supołki «Pahonia» Aleś Maračkin prystupiŭ da rośpisu novazbudavanaje carkvy Božaje Maci Žyrovickaje ŭ amerykanskim miastečku Stronhśvił, štat Ahajo. Pieršapačatkova planavałasia, što rośpis śviatyni, jakaja naležyć Biełaruskaj aŭtakiefalnaj carkvie, vykanaje Aleś Puškin, ale biełaruskija ŭłady nie dali jamu dazvołu na vyjezd u ZŠA. Maračkin stvaraje freski pavodle eskizaŭ Puškina, a pavodle ŭłasnaha prajektu zrobić u carkvie ikanastas i vitražy.
Radziviły, Daŭhalovy…
U Bieraściejskim abłvykankamie stvarajecca memaryjalnaja halereja kiraŭnikoŭ Bieraściejščyny, jakija pracavali ŭ rehijonie ad staražytnaha času da siońniašniaha dnia. U jaje musiać uvajści partrety słavutych Radziviłaŭ, Sapiehaŭ, Tyškievičaŭ, Chadkievičaŭ, kampanija jakich azdobić partret ciapierašniaha «vertykalščyka», niepapularnaha ŭ vobłaści Vasila Daŭhalova.
Juraś Barysievič
Kamientary