Archiŭ

Julija Andrejeva. Zabojstva chvoraha

№ 50 (207), 11 — 18 śniežnia 2000 h.


 Zabojstva chvoraha

Eŭtanazija — słova medyčnaje i pryhožaje na vyhlad, navat pryhažejšaje, čymsia słova “salmaneła”, ale žachliviejšaje. U litaralnym pierakładzie z łaciny — “dobraja śmierć”, zabivańnie bieznadziejna chvoraha čałavieka zhodna ź jahonym ułasnym žadańniem albo spačuvajučy jahonym fizyčnym dy psychičnym pakutam. Akurat toje, što ŭ veterynaryi saramliva zaviecca “ŭsypleńniem”.

 

Eŭtanazija! Słova vyklikaje ŭ nietrach spadčynnaje pamiaci karciny masavych zabojstvaŭ časoŭ nacyzmu. Padčas druhoj suśvietnaj vajny nacysty planamierna, cełymi špitalami, vyniščali psychična chvorych, kalekaŭ, razumova adstałych i inšych “fizyčna niepaŭnavartasnych” indyvidaŭ — darosłych i dziaciej, — a taksama zmardavanych viaźniaŭ kanclahieraŭ. Adstreł invalidaŭ ažyćciaŭlaŭsia zhodna z panujučaj idealohijaj sacyjał-darvinizmu: vyžyvajuć macniejšyja, a słabyja i chvoryja nia majuć prava na žyćcio. Z pryčyny “rasavaje niepaŭnavartaści” byli zabityja miljony habrejaŭ i cyhanoŭ. I ŭsio heta nazyvałasia pryhožym słovam “eŭtanazija”, zapazyčanym, zdajecca, u Seneki! “Dakładna hetak, jak ja budu vybirać sabie karabiel, kali źbiarusia ŭ padarožža, albo chatu, kali mnie prapanujuć zadamavicca ŭ niejkim miescy, — dakładna hetak ja budu vybirać svaju śmierć, kali źbiarusia ŭ apošni šlach z hetaha žyćcia”, — tak havaryŭ hety mudry nastaŭnik čałaviectva. Žyćcio pakarała jaho žorstka, ale, u peŭnym sensie, spraviadliva. Dažyŭšy ŭ poŭnym zdaroŭi, ščaści i pašanie da 60 hadoŭ, jon byŭ abvinavačany ŭva ŭdziele ŭ zmovie (da jakoj jon nia mieŭ anijakaha dačynieńnia) i byŭ siłaju zmušany da samazabojstva.

Jašče bolš žorstka pakarany byŭ Frydrych Nicše — jašče adzin pałki viastun “dobraachvotnaha samahubstva”. I žyćcio, i śmierć, i chvaroba razam paśmiajalisia ź jahonaj filazofskaj napyšlivaści. “Hanarova pamierci, kali ŭžo bolej niemahčyma hanarova žyć. Śmierć pavodle svajho ŭłasnaha volnaha vybaru; śmierć u adpaviedny čas, ź jasnaj hałavoju i z radaściu, ździejśnienaja ŭ asiarodku dziaciej i śviedkaŭ: bo sapraŭdnaje raźvitańnie tolki tady j mahčymaje, kali toj, chto adjaždžaje, jašče tut”, — pisaŭ Nicše. A litaralna praz paru dzion ź im zdaryŭsia insult. Nastupnyja 11 hadoŭ jon pražyŭ u prytułku dla dušeŭna chvorych. Uvieś hety čas jahony rozum zastavaŭsia ŭ absalutnaj ciemry; były adept “zvyščałavieka” pieratvaryŭsia ŭ raślinu ci ŭ novanarodžanaje chvoraje dzicia. Ciapier, pavodle najsučaśniejšaha halandzkaha zakonu, jaho možna było b zabić — viadoma ž, cyvilizavana, pavodle adpaviednaha rašeńnia lekarskaj kalehii. Darečy, ja nie zusim uciamiła, ci patrebna było b dla hetaha atrymać zhodu jahonaje maci, jakaja samaachviarna kłapaciłasia ab im da apošniaha dnia svajho žyćcia?

…Ja pišu, i mnie bojazna.

Zusim niadaŭna ŭ nas pamiraŭ sabaka — užo stary, amal 16 hadoŭ. Tymčasam baćki chvarejuć, i doŭhija 9 dzion sabačych ciarpieńniaŭ zusim nie dadali im zdaroŭja. Ale nichto z nas (i najpierš — baćki) nie dapuściŭ navat dumki, što sabaku možna “ŭsypić”. Bo ŭsie my vydatna viedali, što ludzi, jakija ŭsyplajuć svaich lubimych žyviolin, potym nadta doŭha nia śpiać pa načoch i ŭžo nikoli nia mohuć uziać u chatu sabaku ci košku. A “ŭsypić” rodnaha čałavieka — chaj navat jon lažyć ŭ łožku i ničoha nia bačyć, nia čuje i nie razumieje? Jak paśla hetaha žyć?

Prychilniki eŭtanazii vysoŭvajuć niepieramožny, ź ichniaha punktu hledžańnia, arhument: “Całkam mahčyma, što zabojstva nieprytomnaha čałavieka bieź jahonaj zhody — heta parušeńnie jahonych pravoŭ. Adnak kali čałaviek, całkam śviadomy svaich učynkaŭ, cierpić ad nievylečnaje chvaroby, — chiba ž nia maje jon prava biezbalesna skončyć svaje pakuty?”

Mienavita hetkim čynam razvažaŭ i viadomy ŭ ZŠA lekar Džek Kievarkian. Hety čałaviek raspačaŭ svaju karjeru ŭ frantavym špitali, dzie žaŭniery kanali sotniami; užo ŭ toj čas doktaru Kievarkianu padabałasia hladzieć u vočy pamirajučym. Potym jon pracavaŭ u medyčnym cientry Mičyhanskaha ŭniversytetu i byŭ zvolnieny z pasady za toje, što prapanavaŭ zaklučać uhody ź viaźniami kamery śmiarotnikaŭ na vykarystańnie ichnich orhanaŭ adrazu ž pa vykanańni prysudu. Paźniej jon rabiŭ eksperymentalnyja pieralivańni kryvi ad trupaŭ žyvym ludziam i prapanoŭvaŭ vykarystoŭvać hety metad na paloch vijetnamskaj vajny. I narešcie hety nekrafił zacikaviŭsia ludźmi, što cierpiać ad nievylečnych chvarobaŭ. U 1986 h. Kievarkian prapanavaŭ kancepcyju “planavaj śmierci” ŭ specyjalna pryznačanych dla hetaha “klinikach samazabojstva”. Pakolki jon daŭno ŭžo byŭ pazbaŭleny lekarskaj licenzii, dyk vymušany byŭ reklamavać svaje pasłuhi ŭ jakaści “kansultanta pa samazabojstvie” praz hazety. U 1989 h. jon stvaryŭ specyjalnuju pryładu pad nazvaju tanatron (u pierakładzie z hreckaj - śmiarotnaja mašyna), jakaja spracoŭvała, kali pacyjent sam naciskaŭ na knopku. Spačatku aparat zabiaśpiečvaje poŭnaje abiazbolvańnie, a potym ukołvaje ŭ vienu śmiarotnuju dozu chlarydu kaliju (hetaje rečyva imhnienna paralizuje serca i ŭ niekatorych štatach ZŠA vykarystoŭvajecca dla vykanańnia śmiarotnych prysudaŭ). Karcinka natchniaje, praŭda? Pačynajučy z 1990 hodu nia mieniej jak 70 čałaviek zrabili sabie śmierć pry dapamozie hetaj pryłady. Amal uvieś hety čas najlepšyja jurysty sprabavali pryciahnuć Kievarkiana da sudu za naŭmysnaje zabojstva. A jon adhavorvaŭsia, što tolki prysutničaŭ pry “dobraachvotnaj śmierci” zabitaha im čałavieka!

“Ale, — kažuć, — ankalahičnyja pacyjenty ŭ apošniaj stadyi chvaroby nadta cierpiać, i treba dać im mahčymaść skončyć z pakutami”. Toj, chto tak kaža, nikoli nia byŭ u ankalahičnym špitali. Ludzi, jakija tam lažać, zmahajucca da kanca, advajoŭvajučy ŭ chvaroby kožny dzień žyćcia. A sučasnaja medycyna im u hetym vielmi dobra dapamahaje. Śmierć vybirajuć tyja, chto baicca žyć, chto pałochajecca strašnaha — na pieršy pohlad — dyjahnazu. Adnak navat tyja, kamu lekary ŭžo niazdolnyja dapamahčy, časta tryvajuć žyvyja doŭhija hady — chodziać na pracu, hadujuć dzieci… Bieznadziejnaści niama. Zaŭtra mohuć adšukacca leki, jakija vyratujuć siońniašnich “bieznadziejnych”.

Žyćcio — heta nia tolki radaść, i jaho varta prymać takim, jakoje jano jość.

Julija Andrejeva


Kamientary

Ciapier čytajuć

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu2

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu

Usie naviny →
Usie naviny

Naŭsieda: Handal kaštoŭnaściami nieprymalny, Litva pa-raniejšamu budzie błakavać tranzit biełaruskich uhnajeńniaŭ4

Pad Połackam sutyknulisia aŭtobus i lehkavik, dva čałavieki zahinuli1

«Hałava vybuchała znutry». Bieły dom raspaŭsiudziŭ śviedčańni ab vykarystańni sakretnaj zbroi pry zachopie Madura16

Unačy ŭ Biełarusi było da minus 25°S1

Błohierka dobra zarablała ŭ Čechii, ale źjechała ŭ Biełaruś adnym dniom — chavajecca ad ŁHBT35

Tramp zajaviŭ pra pierasiačeńnie Iranam čyrvonaj linii9

U Homieli adbyłosia adklučeńnie chałodnaj vady

Jurysta, jaki pajšoŭ u hiejmdyzajniery i stvaraŭ «Śviet karabloŭ», pasadzili za palityku na try hady7

Tramp: ZŠA atrymajuć Hrenłandyju tak ci inakš5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu2

U zahinułaj u Ślapiancy dziaŭčynie apaznali Janu Kastrankovu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić