Tymbuktu, žychary jakoha znoŭ uratavali svaje knihi — fotarepartaž z horada koleru vydmaŭ u Sachary
Pierad tym jak adstupić z horada, isłamisty padpalili miascovuju biblijateku staražytnaściaŭ.Navukoŭcy śvietu žachnulisia hetaj navinie.
Tymbuktu byŭ kvitniejučym centram karavannaha transsacharskaha handlu ŭ Sieradniavieččy, i jaho kalekcyja knih — samaja kaštoŭnaja krynica viedaŭ pa historyi Afryki, nieacenny kulturny skarb.
Sam horad uniesieny ŭ śpis suśvietnaj spadčyny JUNIESKA. Jon zachavaŭsia takim, jakim byŭ stahodździ tamu. Pryčym i chatki, i miačety tut zbudavany ź ziamli — z hliny. Kab jany zachavalisia, ich davodzicca štohod uručnuju padmazvać.
Francuzskija vojski vyzvalili horad ad sacharskich isłamistaŭ, ale tyja pierad sychodam vyrašyli «pakinuć pa sabie pamiatku». I padpalili knihi ŭ biblijatecy manuskryptaŭ, zbudavanych na hrošy Paŭdniovaj Afryki. Kalekcyi Tymbuktu majuć sapraŭdy panafrykanskaje značeńnie. Dla isłamistaŭ usia hetaja spadčyna «niedastatkova isłamskaja». Jak i stutui Budy ŭ Afhanistanie ci maŭzalei śviatych u Livii, što taksama trapili pad ahoń.
Ale ŭsio nie zhareła. Jak vyśvietliłasia,
miascovyja biblijatekar i achoŭnik zahadzia vyvieźli ŭsio kaštoŭnaje ŭ schavali ŭ pustyni za horadam. Vieźli na čaŭnie pa race Nihier u skrynkachZhareła tolki častka kalekcyi — taja, jakaja była raniej skapijavana na ličbavyja nośbity.z-pad «Neskafe».
Darečy, mnohija ŭjaŭlajuć Afryku pa etnahrafičnych karcinkach tuziemcaŭ u nacyjanalnych strojach, što absłuhoŭvajuć safary. Ale realnaja Afryka daŭno inšaja. U Tymbuktu jość mabilnaja suviaź i elektryčnaść. Akruha vybiraje svajho deputata ŭ parłamient Mali i mera. Dziejničajuć miascovyja radyjostancyi.
Žycharam Tymbuktu nie ŭpieršyniu chavać svaje skarby ad zavajoŭnikaŭ.Achoŭnik biblijateki raskazaŭ zamiežnym žurnalistam, što i biez taho absalutnaja bolšaść starapisaŭ zachoŭvajuć ludzi, u svaich hlinabitnych damach. Pryčym u chovankach u ścienach, u padpollach. Dziady raskazvajuć pra schovanki ŭnukam. A časam nie raskazvajuć, i na knihi natykajucca padčas pierabudovy.
Voś tak žyvuć u Sachary, u horadzie koleru vydmaŭ.
Zdajecca, nichto ź biełarusaŭ jašče nie pisaŭ pra Tymbuktu. Kali chtości z vas, čytačy, byvaŭ tam, kali łaska, raskažycie pra heta ŭ kamientach. Ci varta tudy jechać i ci realna tam pažyć?
Ciapier čytajuć
Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii
Kamientary