Usiaho patrochu11

Kab adkryć u Minsku kaviarniu na 50 miescaŭ, treba miljon dalaraŭ

Dla taho kab adkryć u Minsku kafe pryblizna na 50 pasadačnych miescaŭ, siońnia spatrebicca miljon dalaraŭ ZŠA. Takuju ličbu nazvaŭ dyrektar staličnych restaranaŭ «Kamianica», «Biełaruskaja karčma» i «Ahinski» Siarhiej Čahryniec padčas kruhłaha stała, jaki prajšoŭ 27 lutaha ŭ Minsku.

U hetu sumu, rastłumačyŭ jon, uvachodzić dolevaje budaŭnictva abjekta pad restaran ci kafe i raschody na abstalavańnie jaho technałahičnaj linijaj. «Piaćdziesiat pracentaŭ płoščaŭ luboha restarana zajmaje nie handlovaja zała, a pamiaškańni, nieabchodnyja dla padrychtoŭki. Dla taho kab vykonvać usie režymy zachoŭvańnia, abjekt pavinien mieć vosiem chaładzilnych ahrehataŭ z roznymi tempieraturnymi režymami», — raskazaŭ restaratar.

Akramia taho, u raschodnuju častku hetaha biźniesu ŭvachodzić achoŭnaja sihnalizacyja pamiaškańniaŭ, ustanoŭka jakoj abydziecca prykładna ŭ 100 miljonaŭ rubloŭ.

Pavodle słoŭ Čahrynca, dla taho kab u Minsku stała bolš punktaŭ hramadskaha charčavańnia, nieabchodna najaŭnaść arendnych płoščaŭ i kvalifikavanaha piersanału.

«Na siońniašni dzień 99% ludziej, jakija prychodziać va ŭstanovy ŭ jakaści aficyjanta i kuchara, ličać hetyja prafiesii časovymi. Bolšaść ź ich atrymlivajuć vyšejšuju adukacyju», — zaŭvažyŭ restaratar.

Pavodle słoŭ zasnavalnika sietki restaranaŭ «Stary horad», «Pinta» i People's Taćciany Hałuzy, z adnaho boku, klijenty, u tym liku pryjezdžyja, adznačajuć dušeŭnaść rabotnikaŭ punktaŭ ahulnaha charčavańnia Biełarusi, ź inšaha — aficyjanty i administratary «nie zusim adpaviadajuć tamu ŭzroŭniu», jaki chacieli b bačyć ułaśniki ŭstanoŭ.

Na prablemu padboru piersanału źviarnuŭ uvahu i dyrektar restaranaŭ «Lisinaja Nara» i «Staraja tradycyja» Alaksiej Savieljeŭ. «Jość ludzi, jakija zdolnyja adkryta kantaktavać z klijentam. Ale, na žal, popyt na piersanał raście, i vybirać prychodzicca ŭžo z zusim roznych ludziej. Pryjdziecca prychodzić da sistemy standartaŭ», — padkreśliŭ jon.

U Biełarusi, ličyć Savieljeŭ, niama stratehii raźvićcia pradpryjemstvaŭ ahulnaha charčavańnia.
«Viadoma, kali my, hruba kažučy, nie kłapocimsia pra toje, kab raźvivać ułasny biźnies, to možna zaprašać zamiežnyja sietki. Ź inšaha boku, siońniašnija ŭmovy, jakija stvorany dla pracy pradpryjemstvaŭ ahulnaha charčavańnia, jany ŭsio ž bolš skiravany na pracu, chaj biełaruskich, ale sietak», — adznačyŭ jon.

Pavodle infarmacyi hałoŭnaha ŭpraŭleńnia spažyvieckaha rynku Minharvykankama, u horadzie pracujuć 1.463 abjekty hramadskaha charčavańnia na 74 tysiačy miescaŭ biez uliku stałovych pradpryjemstvaŭ. Siarod ich — 139 restaranaŭ, 348 kafe, 278 baraŭ i prykładna 700 zakusačnych i kafeteryjaŭ. Siońnia na 1.000 čałaviek prychodzicca 39 miescaŭ. Da 2015 hoda hety pakazčyk płanujecca davieści da 45 miescaŭ.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Biełaruska kliča na viasielle zorku «Univiera», jaki za vajnu. Uprehsia ŭvieś Threads13

Biełaruska kliča na viasielle zorku «Univiera», jaki za vajnu. Uprehsia ŭvieś Threads

Usie naviny →
Usie naviny

U Łošyckim parku adnoviać stary młyn5

Daśviedčanaha prahramista ź litoŭskaj IT-kampanii asudzili ŭ Homieli za «sadziejničańnie ekstremizmu»

Kim byŭ zahinuły dobraachvotnik Vasil Rapicki. Raskazvaje Kłačko2

Tramp: Nijakaj ździełki ź Iranam nie budzie, tolki biezahavoračnaja kapitulacyja4

Bolšaść «žanočych» vulic u Biełarusi nazvanyja ŭ honar Krupskaj i Cieraškovaj7

Azierbajdžan mabilizavaŭ reziervistaŭ i vystaviŭ vojski na bajavyja pazicyi4

Kazula ŭ traktary spravakavała pravierku prakuratury

Izrail apublikavaŭ VIDEA ŭdaru pa bunkiery, dzie moh chavacca syn Chamieniei1

Harnałyžnica Lindsi Von viarnułasia da trenirovak VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska kliča na viasielle zorku «Univiera», jaki za vajnu. Uprehsia ŭvieś Threads13

Biełaruska kliča na viasielle zorku «Univiera», jaki za vajnu. Uprehsia ŭvieś Threads

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić