21 žniŭnia adbyłosia pasiedžańnie Śviatarnaha Synodu Rasiejskaj pravasłaŭnaj carkvy pad kiraŭnictvam patryjarcha Maskoŭskaha i ŭsiaje Rusi Aleksija II.
Na pasiedžańni z rapartam vystupiŭ mitrapalit Mienski i Słucki Fiłaret. Jon vystupiŭ ź idejaj pieratvaryć adździaleńnie viciebskaha duchoŭnaha vučylišča ŭ duchoŭnuju seminaryju. Vučylišča ž u svaju čarhu Fiłaret prapanavaŭ pieranieści ŭ Voršu.
Synod błasłaviŭ padaŭžeńnie terminu navučańnia na bahasłoŭska‑pastyrskim adździaleńni da čatyroch hadoŭ pa seminarskaj systemie. U vyniku ž pieršaha čatyrochhadovaha vypusku budzie znoŭ razhladacca pytańnie pra pieratvareńnie vučylišča ŭ seminaryju.
Dla biełarusaŭ taksama cikavaj navinoj źjaŭlajecca toje, što Synod pryznačyŭ novym nastajacielem Śviata‑Mikałajeŭskaha prychodu ŭ San‑Francyska (ZŠA) kliryka Andrieja Niećviatava, jaki apošnim časam słužyŭ ŭ mienskim prychodzie Śviatoha apostała Andreja Pieršazvannaha.
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna

Kamientary