Mierkavańni3131

Paźniak vinavacić u raspaŭsiudzie afrykanskaj čumy śviniej ułady

Adznačajučy ciažkaje stanovišča ŭ suviazi z uspyškaj epidemii afrykanskaj čumy śviniej (AČS), Paźniak nahadvaje, što «ŭ 2007 hodzie čuma pačałasia ŭ Rasiei, pašyryłasia na ŭsiu eŭrapiejskuju častku RF i adtul u pačatku 2013 h. była zavieziena ŭ Biełaruś.
Režym Łukašenki nie zrabiŭ patrebnych zachadaŭ (jak heta zroblena, naprykład, va Ŭkrainie), kab zaścierahčy Biełaruś ad praniknieńnia epidemii z Rasiei, nie padrychtavaŭ vieterynarnyja i haspadarčyja słužby da chutkaj, enerhičnaj i efektyŭnaj likvidacyi mahčymych vohniščaŭ afrykanskaj śvinoj čumy. Kali viasnoj 2013 hoda pieršyja takija vohniščy niečakana źjavilisia na terytoryi Haradzienskaj vobłaści, režymnyja ŭłady zasakrecili padzieju i abmiežavalisia niedastatkovymi mierami prafilaktyki. U vyniku AČS chutka raspaŭsiudziłasia pa ŭsioj paŭnočnaj Biełarusi ŭ Haradzienskaj, Mienskaj i Viciebskaj vobłaściach, častcy Mahiloŭskaj i Bieraściejskaj vobłaściaŭ. Uźnikła realnaja niebiaśpieka raspaŭsiudu epidemii na ŭsiu terytoryju Biełarusi, što moža pryvieści da straty ŭsiaho pahałoŭja śviniej u krainie i da razbureńnia śvinahadoŭli jak haliny haspadarki, pakolki AČS nia lečycca, i adzinym metadam spynieńnia epidemii jość biaskroŭnaje vyniščeńnie i spaleńnie pahałoŭja».

Paźniak piša, što «epidemija afrykanskaj śvinoj čumy, jakuju zavieźli z Rasiei i raspaŭsiud jakoj dapuściŭ aŭtarytarny režym, najbolš datkliva bje pa indyvidualnych haspadarkach, pa ŭsich sielskich biełarusach.
Ale heta jość taksama ŭdar pa sotniach tysiačaŭ biełaruskich siemjaŭ, jakija žyvuć u haradach i trymajucca za košt śvinahadoŭli. Heta jość udar pa ŭsiamu našamu narodu. Razam z vyniščeńniem biełaruskaj movy i nacyjanalnaj kultury antybiełaruski režym pačaŭ razburać materyjalnuju bazu isnavańnia našych ludziej. Hetyja ŭłady pavodziać siabie z narodam, jak akupanty».

U jakaści pieršačarhovych zachadaŭ u spravie likvidacyi epidemii AČS, ličyć Zianon Paźniak, «nieabchodna najpierš terminova začynić miažu z Rasiejaj, jakaja ciapier zrabiłasia pastajannaj krynicaj afrykanskaj śvinoj čumy.
Nieabchodna vystavić sanitarnyja kardony i pabudavać uzdoŭž miažy metalovy płot u miescach mihracyi dzikich žyvioł. Nieabchodna arhanizavać dziaržaŭnuju systemu vieterynarnaha kantrolu, adpaviednuju nadzvyčajnaj sytuacyi ŭ suviazi z epidemijaj AČS. Miery pa spynieńni epidemii musiać być chutkija, radykalnyja i technalahična dakładnyja, nasielnictva pavinna być šyroka infarmavana, ludziam harantavana kampensacyja strat».

Lider Kanservatyŭna-chryścijanskaj partyi BNF pierakanany, što «režym ułady, jaki dapuściŭsia da epidemii, nia ŭ stanie zabiaśpiečyć vysoki technalahičny ŭzrovień baraćby z AČS, nia zdolny pierakryć miažu z Rasiejaj i spynić raspaŭsiud epidemii.
Epidemija pašyrajecca, niasie vialikija niaščaści biełarusam. Na paradku dnia staić pytańnie ab pieramienach va ŭładzie. Tolki ŭłada, jakaja zychodzić ź intaresaŭ svajoj nacyi, zdolna ratavać narod i hramadztva ad niaščaściaŭ, jakija pahražajuć narodnamu isnavańniu».

Mytny kantrol pamiž Biełaruśsiu i Rasiejaj byŭ źniaty ŭ 1995 hodzie — tady deputaty BNF na čale ź Zianonam Paźniakom vystupili suprać hetaha kroku, zajaviŭšy, što jon robicca nasupierak dziaržaŭnym i ekanamičnym intaresam Biełarusi.

Kamientary31

Ciapier čytajuć

U SIZA KDB apynuŭsia Mikałaj Cyrto, fihurant staroj spravy Biełarusbanka. Druhi raz — za palityku1

U SIZA KDB apynuŭsia Mikałaj Cyrto, fihurant staroj spravy Biełarusbanka. Druhi raz — za palityku

Usie naviny →
Usie naviny

Tolki ŭ adnym z 16 vajavodstvaŭ Polščy biełarusaŭ bolš, čym ukraincaŭ. Voś jak biełarusy raśsialilisia pa krainie23

30 čałaviek zahinuli ŭ vyniku śniežnaha štormu ŭ ZŠA

«Uvieś čas zastajecca čorny asadak». U «Minsk-Śviecie» skardziacca na žudasnuju vadu8

Amierykanski avijanosiec «Aŭraam Linkaln» prybyŭ na Blizki Uschod na fonie iranskaha kryzisu

80% Charkava i vobłaści zastalisia biez elektryčnaści paśla rasijskaj ataki3

Architektary zaklikajuć padrychtavacca da masavaha budaŭnictva z bambuku2

Tempy prasoŭvańnia rasijskaj armii va Ukrainie ŭpali da minimumu ź viasny minułaha hoda14

Za apošnija dva tydni imihracyjnyja słužby ZŠA zatrymali nie mienš za 7 biełarusaŭ3

Hierchard Šroder znoŭ zaklikaŭ nie «demanizavać» Rasiju. Jamu rezka adkazali9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U SIZA KDB apynuŭsia Mikałaj Cyrto, fihurant staroj spravy Biełarusbanka. Druhi raz — za palityku1

U SIZA KDB apynuŭsia Mikałaj Cyrto, fihurant staroj spravy Biełarusbanka. Druhi raz — za palityku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić