28 vieraśnia (subota) ŭ kniharni «łohvinaŬ» (Minsk, pr-t Niezaležnaści, 37a) adbudziecca prezientacyja biełaruskaj viersii ramana niamieckaha piśmieńnika Michaela Kumpfmiulera «Charastvo žyćcia»
U imprezie biaruć udzieł: Michael Kumpfmiuler, Iryna Hierasimovič, pierakładčyca.
Mastackaje čytańnie — Zoi Biełachvościk.
Pačatak, a 19-j. Uvachod — volny.
Hod 1923. Miuryc. Chvory na suchoty Franc Kafka znajomicca z Doraj Dyjamant. Ź joju jon rašajecca na toje, što raniej padavałasia absalutna niemahčymym. Vypraŭlajecca ź joju ŭ Bierlin, nie zapytaŭšysia dazvołu ŭ baćki, žyvie z žančynaj i, niahledziačy na heta, praciahvaje pisać. Dora zastajecca ź im da samaj jaho śmierci ŭ 1924 h.
Hetyja realnyja padziei aŭtar Michael Kumpfmiuler vykarystoŭvaje jak nahodu dla taho, kab raskazać praniźlivuju historyju pra žyćcio i śmierć. Dy jašče pra kachańnie, jakoje choć i nie moža admianić abo adciahnuć śmierć, ale zatoje moža prosta być, i praz svaju prysutnaść jano ŭ stanie i apošnija dni napoŭnić charastvom žyćcia.
Ciapier čytajuć
Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii
Kamientary