Hramadstva22

Łukašenka: U Minsku budavać praktyčna zabaraniajecca za vyklučeńniem taho, dzie heta treba

Na siońniašniaj naradzie kiraŭnik dziaržavy zapatrabavaŭ maksimalna abmiežavać budaŭnictva ŭ stalicy žylla i pramysłovaj infrastruktury.

«Pa ščylnaści zasialeńnia Minsk užo ŭ dva-try razy pieravyšaje šerah jeŭrapiejskich stalic, takich jak Bierlin i Praha», — skazaŭ jon.

«My nie možam takimi tempami ŭ Minsku vieści budaŭnictva, jak heta było dahetul. My ŭžo pieranasycili nasielnictvam horad i pačynajem atrymlivać ad hetaha peŭnyja prablemy. Tamu budaŭnictva ŭ Minsku žylla, dy i abjektaŭ pramysłovaj i inšaj infrastruktury, — jak vyklučeńnie».

Pavodle jaho słoŭ, u Minsku asabliva vostra adčuvajecca žyllovaja prablema. Kolkaść nasielnictva ŭ horadzie štohod pavialičvajecca na 10—17 tysiač čałaviek, i z ulikam hramadzian, jakija pryjazdžajuć kožny dzień na pracu, nasielnictva stalicy ŭžo pieravyšaje dva miljony čałaviek.

Jak vynik — zališni nacisk adčuvaje haradskaja infrastruktura, z-za vialikaj kolkaści transpartu na vulicach źjavilisia zatory, abvastryłasia prablema padklučeńnia da kamunalnych sietak novych pradpryjemstvaŭ i žyłych damoŭ.

U toj ža čas va ŭsich rehijonach krainy adznačajecca adtok pracoŭnych resursaŭ ź vioski, adbyvajecca pamianšeńnie kolkaści siarednich i małych haradoŭ, skaračeńnie ich ekanamičnaha patencyjału, dadaŭ Łukašenka. «U Minsku budavać praktyčna zabaraniajecca za vyklučeńniem taho, dzie heta treba», — rasparadziŭsia jon.

Łukašenka taksama vykazaŭ niezadavalnieńnie tym, jak vykonvajecca dziaržprahrama pa raźvićci haradoŭ-spadarožnikaŭ.

«Jašče ŭ 2008 hodzie pierad uradam była pastaŭlena zadača pierśpiektyŭnaha stvareńnia i raźvićcia haradoŭ — spadarožnikaŭ Minska, a ŭ 2010-m była zaćvierdžana adpaviednaja dziaržaŭnaja prahrama. Adnak jaje vykanańnie ciapier znachodzicca na niedapuščalna nizkim uzroŭni. Bolšaść mierapryjemstvaŭ abo jašče tolki prapracoŭvajecca, abo naohuł nie realizavanyja», — zajaviŭ jon.

Pavodle jaho słoŭ, naśpieła nieabchodnaść raspracoŭki adzinaha horadabudaŭničaha płana raźvićcia Minskaj ahłamieracyi, jaki adlustruje ŭsie isnujučyja patreby. Akramia taho, nieabchodna dakładna vyznačycca ź miescami raźmiaščeńnia novych rajonaŭ zabudovy ŭ haradach-spadarožnikach, dadaŭ Łukašenka.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii13

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii

Usie naviny →
Usie naviny

«Finski palityk», jakoha štodnia cytujuć kramloŭskija i łukašysckija ŚMI, akazaŭsia santechnikam biez hramadzianstva Finlandyi14

KVIR paćvierdziŭ hibiel kiraŭnika vajenizavanaha apałčeńnia «Basidž»6

Usprymańnie Trampa Maskvoj źmianiłasia, zahavaryli pra vierałomstva i nienadziejnaść9

Kaja Kałas: Jeŭropa sprabavała adhavaryć Trampa ad kanfliktu ź Iranam, ale ZŠA ź ES nie kansultavalisia4

Pamior patryjarch Hruzii Ilija II

U miesiendžary Max Sałaŭjoŭ dadajecca aŭtamatyčna, a adpisacca ad jaho ceły kvest5

Maryna Adamovič viarnułasia dachaty6

Tramp zajaviŭ, što ZŠA bolš nie majuć patreby ŭ dapamozie krain NATA15

Ukraina źniščyła amal usie reziervuary na adnoj z najbujniejšych naftabaz Krasnadarskaha kraju4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii13

Ad pryvatnikaŭ patrabujuć zavieści ideołaha ŭ štacie — raspytali, što robiać kampanii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić