Hramadstva77

Eks-futbalist «Dynama-Minsk», jaki žyvie ŭ Kijevie, pra Majdan: Narod stamiŭsia ad składanaha žyćcia, kiraŭnictva krainy

Eks-futbalist minskaha «Dynama» Alaksandr Daniłaŭ, jaki žyvie ź siamjoj u Kijevie, — pra toje, navošta ŭkraincy robiać revalucyju.

— Vam spakojna ŭ Kijevie?

— Absalutna. Biesparadki i ŭsia dźvižucha prachodziać tolki ŭ centry horada. Astatnija rajony žyvuć spakojnym žyćciom. Navat nie adčuvajecca čahości asablivaha. Viadoma, vakoł Jeŭramajdanu šmat šumichi. Usie jaho abmiarkoŭvajuć, niešta kažuć z hetaj nahody.

Pry hetym narod rehularna chodzić na pracu. Škoły, dziciačyja sady, kramy, inšyja ŭstanovy funkcyjanujuć u štatnym režymie.

— Vam davodziłasia byvać na Jeŭramajdanie?

— Ja nie chadziŭ na mitynhi. Zajmajusia rašeńniem bolš važnych dla siabie pytańniaŭ. Ale prychodziłasia prajazdžać na mašynie pa centralnaj častcy horada.

— Što vy bačyli?

— Bačyŭ ludziej u kamuflažy i kaskach, pabituju plitku, jak šyny harać. Stanovišča nie vyklikaje stanoŭčych emocyj. Navat nie viedaju, što skazać z hetaj nahody. U hetaj situacyi ja za ŭkrainski narod! Praŭda, davajcie nie budziem zakranać palityčnyja pytańni.

— Dobra. Skažycie, vy narmalna pierasoŭvalisia na mašynie pa centry Kijeva?

— Apošnija try dni ja nie byŭ u stalicy. Da hetaha absalutna bieśpieraškodna možna było prajechać pa tym ža Chryščaciku i vulicy Hrušeŭskaha. Praŭda, zaraz siabry raspaviadajuć, što ruch u hetych rajonach pačynaje pierakryvacca sałdatami i supracoŭnikami pravaachoŭnych orhanaŭ. Zaraz tudy prosta tak nie projdzieš.

— Vy byli śviedkam biesparadkaŭ u Kijevie?

- Kali prajazdžaŭ mima mitynhoŭcaŭ dniom, usio było spakojna. Zvyčajna aktyŭnyja dziejańni pačynajucca bližej da nočy.

Bojki pamiž pravaachoŭnymi orhanami i narodam — heta strašna.

— Bližej da viečara prosicie žonku i dziaciej zastavacca doma?

— Za rodnych nie bajusia. Jany ŭsie sami razumiejuć. Kali pryjazdžaŭ u Biełaruś da baćkoŭ, jany žachalisia, nahledzieŭšysia televizara. Kažuć, maŭlaŭ, u vas tam vajna, jak vy žyviacie?

Viedaju, mnohija biełarusy bajacca jechać na adpačynak praz Kijeŭ. Im možna ničoha nie bajacca.

Kali žyvieš u rajonie levaha bieraha Kijeva, tam naohuł ničoha nie čuvać.

Adznaču, što ludziam va Ukrainie nie abyjakavy los svajho naroda. Mnohija kijaŭlanie chodziać na akcyi pratestu. Pry hetym žyćcio ŭ horadzie zusim nie źmianiłasia. U Kijevie niama chaosu.

Cikavaść da Jeŭramajdanu i šumicha vakoł jaho vyklikanyja upłyvam ŚMI.

— Dobra, kali tak. Jak vy staviciesia da taho, što kijeŭski stadyjon imia Łabanoŭskaha surjozna paciarpieŭ padčas biesparadkaŭ?

— U chodzie Jeŭramajdana źmiašałasia ŭsio: futboł, palityka …

Praŭda, bolš pieražyvaju za ludziej, jakija viaduć baraćbu za svajo mierkavańnie, volu naroda. Jany atrymlivajuć traŭmy, ryzykujuć svaim zdaroŭjem, a časam žyćciom.

Padčas akcyj pratestu zafiksavana niekalki śmiarotnych vypadkaŭ. Heta žudasna!

Vulicy, stadyjony, tratuary — usio heta adrestaŭrujuć. Pra heta nichto nie dumaje. Traty na ich ramont ništo ŭ paraŭnańni z čałaviečymi žyćciami.

— Na Jeŭramajdanie zahinuŭ biełarus …

— Hučać dumki, što daremna jon tudy pajechaŭ. Ale kožny čałaviek volny pastupać, jak ličyć patrebnym. Asabistaja sprava kožnaha, iści na Jeŭramajdan ci nie.

Chtości ličyć patrebnym pryjechać i padtrymać ŭkrainski narod. Heta narmalna. Chto nie choča hetaha rabić — zastajecca doma i sočyć za situacyjaj z boku. Heta taksama narmalna. Chočacca, kab usio chutčej skončyłasia. Hałoŭnaje, kab nie było pahrozy čałaviečym žyćciam. A takija drobiazi, jak, naprykład, pierajmienavańnie chakiejnaha kłuba «Bierkut» u «Fieniks», adychodziać na zadni płan.

— Akcyi pratestu praciahvajucca ŭžo bolš za dva miesiacy. Ukraina stamiłasia ad hetaha?

— Narod stamiŭsia ad składanaha žyćcia, kiraŭnictva krainy. Žychary Kijeva nie razvažajuć: stamilisia jany ci nie. Ukraincy zmahajucca za adnu ahulnuju ideju. Jany chočuć, kab urad ich pačuŭ, kab u krainie narešcie niešta źmianiłasia. Ja ni razu nie čuŭ, kab ludzi havaryli, što im nadakučyła stajać na Majdanie. Zaraz ukrainski narod zhurtavaŭsia. Jany dapamahajuć adzin adnamu i sprabujuć źmianić svajo žyćcio da lepšaha.

- Vy padtrymlivajecie Jevromajdan?

- U kožnaha svaje pohlady na hetuju situacyju. Ja nie pahłyblajusia ŭ palityku. Praŭda, padtrymlivaju narod Ukrainy. Možna skazać, ja sam źjaŭlajusia jaho častkaj. Pry hetym nie asudžaju ni adnu z bakoŭ u kanflikcie.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Usie naviny →
Usie naviny

Minčuku patelefanavali ašukancy, a jon ich davioŭ. Dajcie heta pasłuchać svaim blizkim18

U Minsku zaćviŭ pieršy ciulpan

«Raspłakaŭsia i pačaŭ prasić prabačeńnia». Žychar Vilni raskazaŭ, jak złaviŭ 14‑hadovaha padletka, jaki pisaŭ «Vilnia naša»30

Maci biełarusa, jaki vajavaŭ suprać Ukrainy i byŭ aryštavany ŭ Biełarusi za zdradu dziaržavie, zapisała videa da Łukašenki9

U vioscy pad Łojevam na aharod śpikiravaŭ dron

Učora «Brama Minska» ledź nie papłyła pa dziŭnaj pryčynie

Zabirali pašparty i prymušali vadzić aŭtobusy. U Polščy raskryli złačynnuju hrupu, siarod paciarpiełych — biełarusy1

Kolki bojeprypasaŭ vypuścili ZŠA i ich sajuźniki ŭ Iranie — Ukraina tolki zajzdrościć6

Kučynski: Vizit Cichanoŭskaj va Ukrainu adbudziecca ŭ chutkim časie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić