Litaratura22

Vyjdzie novy pierakład ramana «Sto hadoŭ adzinoty» na rasiejskuju movu

Rasijskaje vydaviectva AST, jakoje vałodaje ekskluziŭnymi pravami na tvory Habryela Harsija Markiesa na rasiejskaj movie, pryblizna ŭ červieni hetaha hoda vypuścić «Sto hadoŭ adzinoty» u novym pierakładzie, paviedamiŭ pradstaŭnik vydaviectva.

Harsija Markies, znakamity piśmieńnik-prazaik i łaŭreat Nobieleŭskaj premii pa litaratury 1982, pamior na minułym tydni va ŭzroście 87 hadoŭ u Miechika. Pryčynaj śmierci stali dychalnaja infiekcyja i nyrkavaja niedastatkovaść.

«U bližejšych płanach vydaviectva — vypusk ramana «Sto hadoŭ adzinoty» u pierakładzie Niny Butyrynaj i Valeryja Stołbava. Stylistyčna hety pierakład adroźnivajecca ad bolš poźniaha pierakładu Marharyty Bylinkinaj i, na dumku šerahu ispanistaŭ, jon lepš adpaviadaje aŭtarskaj zadumie», — skazaŭ pradstaŭnik vydaviectva. U vydaviectvie ŭdakładnili, što pierakład Butyrynaj i Stołbava ŭžo niekalki razoŭ vychodziŭ u Rasii, ale hetaja publikacyja stanie pieršaj lehalnaj viersijaj. Pavodle jaho słoŭ, aryjencirovačnaja data vychadu novaha pierakładu pryznačana na červień.

U 2011 hodzie ŭpieršyniu ŭ Rasii AST vykupiła pravy na vydańnie knih Markiesa, jakimi vałodaje najbujniejšaje ispanskaje ahienctva «Karmen Bałsiełs». Savieckim vydaviectvam nie davodziłasia ŭstupać ź im u pieramovy, tamu što ŭ SSSR dziejničaŭ zakon ab aŭtarskim pravie, jaki praduhledžvaŭ svabodny vypusk ŭsich tvoraŭ, napisanych da 1973 hoda. Pad hetuju normu trapiŭ i raman «Sto hadoŭ adzinoty», vydadzieny ŭ 1967-m.

Jak raspavioŭ pradstaŭnik AST, Markies, jak i mnohija inšyja zachodnija aŭtary, byŭ kateharyčna suprać padobnaha zakona i, jak śledstva, nie davaŭ dazvołaŭ i na publikacyju svaich paźniejšych tvoraŭ, jakija ŭ vyniku vychodzili na rasiejskaj movie biez zhody aŭtara. Z-za hetaha praces nabyćcia vydaviectvam AST pravoŭ na publikacyju jaho tvoraŭ zaciahnuŭsia na 10 hadoŭ.

«Na siońniašni momant u AST vyjšli ŭsie ramany, apovieści i zborniki apaviadańniaŭ Markiesa, a taksama aŭtabijahrafija «Žyć, kab raspaviadać pra žyćcio» i zbornik publicystyki «Ja tut nie dla taho, kab havaryć pramovy, u skład jakoha ŭvajšła nobieleŭskaja pramova aŭtara «Adzinota Łacinskaj Amieryki». Asobnyja tvory, takija jak «Niebiaśpiečnyja pryhody Mihiela Licina ŭ Čyli» i «Žyć, kab raspaviadać pra žyćcio», vydadzienyja na rasiejskaj movie ŭpieršyniu», — raspavioŭ pradstaŭnik vydaviectva.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

ZŠA pieradali Łukašenku najnoŭšyja amierykanskija leki dla pachudzieńnia18

ZŠA pieradali Łukašenku najnoŭšyja amierykanskija leki dla pachudzieńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Jak časta ŭ biełarusaŭ zdarajucca insulty?2

Pamior Valancin Zankovič — adzin z aŭtaraŭ miemaryjału «Chatyń»

Ukrainskaja armija adyšła ad Sievierska3

Va Ukrainie asudzili na 15 hadoŭ ahienta biełaruskaha KDB1

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak49

Praviali ŭskryćcio cieła Mikity Miełkaziorava18

40‑hadovamu Byčaku vydali hienieralskija pahony14

U Baranavičach hałoŭnuju navahodniuju jołku zapalvaŭ elf na pažarnaj drabinie VIDEA3

Foty ź Pieciarburha dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA pieradali Łukašenku najnoŭšyja amierykanskija leki dla pachudzieńnia18

ZŠA pieradali Łukašenku najnoŭšyja amierykanskija leki dla pachudzieńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić