Jaŭhien Lipkovič sprabavaŭ «zarehistravacca» ŭ abłvykankamie ŭ Šapiry — stenahrama
Patelefanavaŭ u abłvykankam.
— Słuchaju, pryjomnaja.
— Dobry dzień, mianie zavuć Lipkovič Jaŭhien. Pa televizary prezident u pasłańni skazaŭ, što ŭsie jaŭrei pavinny rehistravacca ŭ Šapiry. Ja vam telefanuju, kab daviedacca, jak mnie heta zrabić?
— Pačakajcie.
Pieraklučaje.
— Dobry dzień.
— Dobry dzień, mianie zavuć Lipkovič Jaŭhien. Pa televizary prezident skazaŭ, što ŭsie habrei pavinny zarehistravacca. Voś ja telefanuju vam, kab daviedacca, jak heta zrabić?
— Nam šmat ludziej telefanuje, kožny dzień telefanujuć.
— Što, i ŭsie chočuć zarehistravacca?
— Tak.
— I infrastruktura hatovaja?
— Vam, jak adkazać, surjozna ci jak?
— Praŭdu mnie adkažycie.
— Vy supakojciesia.
— Ja spakojny.
— Supakoilisia?
— Tak.
— Dyk vam jak adkazać surjozna ci nie?
— Viadoma, surjozna. A to ŭviadziecie rehistracyju zadnim čysłom…
— Što-što?
— U mianie žonka za miažoj, jana skazała, što nie budzie viartacca ŭ krainu. Heta nijakija vam nie žarty.
— E… hm…
— Jak vas zavuć, ja nie pačuŭ.
— Siarhiej Paŭłavič mianie zavuć.
— Pasada ŭ vas jość, Siarhiej Paŭłavič?
— Supracoŭnik sacyjalna-administracyjnaha adździeła abłvykankama.
— A proźvišča jakoje?
— Proźvišča nie skažu.
— Čamu?
— Nie chaču.
— Ja ŭsio roŭna daviedajusia ŭ pryjomnaj, na kaho mianie pieraklučyli.
Kinuŭ trubku.

Kamientary