Škłozavod «Jalizava» nakiravaŭ u mahiloŭski dziaržsud zajavu ab bankructvie pradpryjemstva. Dadzienuju infarmacyju TUT.BY paćvierdzili na samim pradpryjemstvie.
Havorka idzie ab sanacyi pradpryjemstva, a nie ab bankructvie ŭ pramym sensie hetaha słova, padkreślili na zavodzie. «Finansavaja situacyja nie vielmi dobraja, tamu [zavodu] nieabchodny pieryjad sanacyi (pieryjad adterminoŭki vypłat kredytoram. — TUT.BY)», — adznačyli tam. Usim kredytoram nakiravali adpaviednyja listy. Ad inšych kamientaroŭ na «Jalizava» admovilisia.
Z pačatku 2000-ch hadoŭ 65% akcyj škłozavoda «Jalizava» naležyć ATIES Holding — heta zarehistravanaja ŭ Aŭstryi kampanija, adnym z asnoŭnych uładalnikaŭ jakoj nazyvajuć viadomaha biełaruskaha biznesmiena Alaksandra Muraŭjova. 35% akcyj naležyć dziaržavie.
Ahienctva PRAJM-TASS sa spasyłkaj na svaje krynicy paviedamlaje, što ŭ ciapierašni čas na pradpryjemstvie pracuje adna z troch škłavaračnych piečaŭ, i heta adbivajecca na abjomach vypusku pradukcyi. Vytvorčaść šklanych słoikaŭ u studzieni-vieraśni zavod skaraciłasia na 52,4%, da 78,7 miljona štuk, šklanych butelek — na 31,2%, da 28,1 miljona štuk. Adhruzka słoikaŭ na ŭnutrany i źniešni rynki źniziłasia ŭ studzieni-vieraśni 2015 na 44,2%, da 88,8 miljona štuk, butelek — na 6,7%, da 36 miljona štuk.
Dola ekspartu ŭ struktury adhruzak ŭ studzieni-vieraśni 2015 składała 28% i źniziłasia na 11,7 pracentnaha punkta ŭ paraŭnańni z uzroŭniem studzienia-vieraśnia 2014 hoda. U hrašovym vyražeńni adhruzki na ekspart skłali 3,4 młn dalaraŭ (minus 58,9%). «U apošnija miesiacy my krychu pavialičyli ekspart u paraŭnańni z pačatkam hoda, ale ŭ paraŭnańni ź minułym hodam jon istotna źniziŭsia», — udakładniŭ surazmoŭca ahienctva.
U pačatku leta źjaviłasia infarmacyja ab zatrymańni Alaksandra Muraŭjova, jaho bratoŭ, a taksama pieršych asob ATEC Holding i minskaha motaviełazavoda.
14 maja ŭ drukavanym orhanie Administracyi prezidenta haziecie «SB. Biełaruś siehodnia» vyjšaŭ artykuł pra toje, što na škłozavodzie nie pracuje dva cechi z troch. Praz pazyki (u pryvatnaści, za haz — 8 młn dalaraŭ) źbiralisia spynić i apošni cech, ale tady z cecham možna było b «začyniać» i pasiołak Jalizava, dzie škłozavod źjaŭlajecca horadaŭtvaralnym pradpryjemstvam. Muraŭjoŭ narakaŭ na vysoki košt na haz dla zavoda ŭ paraŭnańni z rasijskimi kankurentami i prapanoŭvaŭ uvieści časovyja zabaronnyja miery na ŭvoz škłatary z Rasii.
Raniej prachodziła infarmacyja ab bankructvie dvuch inšych šklanych aktyvaŭ Muraŭjova — lidskaj «Bieleŭratary» i «Homielskaha škłatarnaha zavoda».
Ciapier čytajuć
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary