
Mastactvaznaŭcy raskryli tajamnicu samaj rańniaj i najbolš viadomaj viersii karciny «Kryk», napisanaj narviežskim mastakom Edvardam Munkam. Pra heta paviedamlaje vydańnie Mirror.
Biełaja plama na pałatnie, raźmieščanaja pobač z pravym plačom centralnaj fihury, akazałasia śledam ad vosku. Imavierna, jon trapiŭ na pałatno ad adnoj sa śviečak, jakija raźmiaščilisia ŭ studyi Munka.

Vyśvietlić pryrodu plamy mastactvaznaŭcy zmahli pry dapamozie renthienafłuarescentnaha analizu. Raniej bolšaść ekśpiertaŭ schilalisia da taho, što plama źjaŭlałasia śledam ad ptušynaha pamiotu.
Ekspresijanist Munk u 1893—1910 hady napisaŭ čatyry viersii karciny «Kryk». Samaja rańniaja ź ich u ciapierašni čas znachodzicca ŭ narviežskim nacyjanalnym muziei. Adna ź viersij była pradadzienaja ŭ 2012 hodzie na aŭkcyjonie Sotheby's za rekordnuju canu — 119,9 miljona dalaraŭ.
Kamientary