Hrupie amierykanskich navukoŭcaŭ, jakija daśledujuć mora Rosa, udałosia sfatahrafavać typ lodu, jaki redka sustrakajecca — «drakonavaja skura». Pra heta paviedamlaje Tut.by sa spasyłkaj na sajt Instytuta marskich i antarktyčnych daśledavańniaŭ pry Univiersitecie Tasmanii.

«Drakonavaja skura» ŭtvarajecca pad uździejańniem katabatyčnych viatroŭ, nakiravanych uniz. Jany padymajuć krai marskoha lodu i prymušajuć ich datykacca adzin da adnaho. Takim čynam utvarajucca ryflenyja hrabiani, padobnyja da skury mifičnaj istoty.
Doktar Haj Uiljams ź instytuta marskich i antarktyčnych daśledavańniaŭ (IMAS) zaŭvažyŭ, što «drakonavaja skura» — redkaja źjava. U Antarktycy taki lod ubačyli ŭpieršyniu za dziesiać hadoŭ.

Pieršapačatkovaj metaj ekśpiedycyi było vyvučeńnie pałonki — prastory čystaj (adkrytaj) vady ŭ ledzianym pokryvie mora Rosa padčas palarnaj zimy. U ekśpiedycyi biaruć udzieł 27 navukoŭcaŭ z 8 krain śvietu, jana skončycca ŭ červieni hetaha hoda.
Ciapier čytajuć
«Uśviedamlaju, što mahu stać pieršaj biełaruskaj, jakaja naviedaje ŭsie krainy śvietu». Padarožnica ź Minska razmaŭlaje na 8 movach i maryć pražyć 200 hadoŭ
Kamientary