Rasspažyŭnahlad rekamienduje rasijanam, jakija vyjazdžajuć u krainy Jeŭropy, dzie ŭ bližejšy čas adbuducca ŁHBT-fiestyvali, zrabić prafiłaktyčnuju pryščepku suprać hiepatytu A. Jak adznačyli ŭ viedamstvie, bolšaść vypadkaŭ zachvorvańniaŭ na hiepatyt A zafiksavana siarod homaseksualnych mužčyn, paviedamlaje VVS.
U viedamstvie zajavili, što z červienia pa vierasień 2017 hoda ŭ Jeŭropie projduć niekalki nacyjanalnych i mižnarodnych ŁHBT-paradaŭ, u tym liku suśvietny fiestyval u Madrydzie, jaki budzie praciahvacca z 23 červienia pa 2 lipienia 2017 hoda.
«Choć ryzyka pieradačy virusa hiepatytu A charčovym i vodnym šlachami ŭ Ispanii aceńvajecca jak nizkaja abo ŭmieranaja, imaviernaść kantaktnaha šlachu pieradačy infiekcyi ad čałavieka da čałavieka aceńvajecca jak vysokaja», — padkreślivajecca ŭ paviedamleńni Rasspažyŭnahladu.
«Z metaj prafiłaktyki zachvorvańnia ludziam, jakija vyjazdžajuć u krainy Jeŭrapiejskaha rehijonu, rekamiendujecca zrabić pryščepku suprać hiepatytu A», — zaklučaje viedamstva.
U svaim paviedamleńni Rasspažyŭnahlad pryvodzić danyja Jeŭrapiejskaha centra pa kantroli i prafiłaktycy zachvorvańniaŭ (ECDC) i Suśvietnaj arhanizacyi achovy zdaroŭja (SAAZ) ab roście kolkaści zachvorvańniaŭ na hiepatyt A.
U toj ža čas sama SAAZ adznačaje, što pavyšanaja ryzyka zachvorvańnia na hiepatyt A isnuje dla mužčyn, jakija majuć seks z mužčynami, ludziej z chraničnymi chvarobami piečani, spažyŭcoŭ rekreacyjnych preparataŭ i ludziej, jakija ździajśniajuć pajezdki ŭ miescy, dzie virus źjaŭlajecca endemičnym.
Hiepatyt A — chvaroba piečani virusnaha pachodžańnia. Virus hiepatytu A źjaŭlajecca adnoj z najbolš častych pryčyn infiekcyi charčovaha pachodžańnia. Jon raspaŭsiudžvajecca ŭ asnoŭnym pry spažyvańni charčovych praduktaŭ i vady, zabrudžanych fiekalijami infikavanaha čałavieka.
Chvaroba ciesna źviazanaja z adsutnaściu biaśpiečnaj vady abo ježy, nienaležnaj sanitaryjaj i drennaj asabistaj hihijenaj.
U adroźnieńnie ad hiepatytu V i S infikavańnie hiepatytam A nie pryvodzić da raźvićcia chraničnaj chvaroby piečani i redka zakančvajecca śmiarotnym zychodam, ale moža vyklikać simptomy, jakija pasłablajuć zdaroŭje.
Jak adznačaje SAAZ, asobnyja vypadki zachvorvańnia i epidemii hiepatytu A adbyvajucca va ŭsim śviecie i majuć tendencyju da cykličnaści. Pry hetym u raźvitych krainach z naležnymi sanitarnymi i hihijeničnymi ŭmovami pakazčyki infiekcyi nizkija.
Kamientary