Kultura1212

Apošniaja pilihrymka z Parafjanava

Akramia tych pilihrymak, prychod jakich u Budsłaŭ abviaščajecca hučnymi pryvitańniami i vopleskami, była jašče nikomu nieviadomaja pilihrymka z Parafjanava.

Była. Apošniaja adbyłasia dziesiać hod tamu.

Ja nie viedaju, nie cikaviŭsia, adkul pačałasia tradycyja hetaj pilihrymki. Ale napiaredadni festu ŭ abied kala kaścioła ŭ Parafjanavie źbiralisia ludzi i hurtam išli ŭ Budsłaŭ.

Pieršy raz ja chadziŭ u hetaj pilihrymcy ŭ 2003 hodzie, razam ź ciotkaj. Było tady niekalki dziasiatkaŭ pilihrymaŭ — i małyja, i staryja. Ź pilihrymami nikoli nie chadziŭ ksiondz. Ludzi išli sami, śpiavali pieśni, malilisia Ružaniec.

Apošniaja pilihrymka z Parafjanava ŭ Budsłaŭ adbyłasia 1 lipienia 2007 hoda. My sabralisia ŭ kaściole, tam probašč (ks. Marat Kazłoŭski) pamaliŭsia i akrapiŭ nas śvianconaj vadoj.

— Ksiondz Marat, chadzicie z nami, — kaža Aksana Jučkavič, nieaficyjnaja zavadatarka toj pilihrymki.

— A ty za mianie Imšu ŭ Kijakovie adsłužyš? — žartam adkazaŭ na heta ksiondz.

Nas było kala dziesiaci čałaviek. Padletki, moładź. Pa čarzie nieśli dva draŭlanyja, upryhožanyja kvietkami kryžy. Śpiavali pieśni, malilisia. Pryjšli ŭ Budsłaŭ jakraz da «pilihrymskaj» Imšy a 18-j hadzinie.

Mnie tady było 17 hod, ja byŭ tolki skončyŭšy škołu i zdaŭšy CT. Heta była apošniaja pilihrymka ŭ maim bieskłapotnym, škalarskim žyćci. U Budsłavie ja pajšoŭ na spoviedź da nieznajomaha śviatara, toj zapytaŭsia, ci nie dumaju ja pastupać u sieminaryju.

Paśla ja zaŭvažyŭ u natoŭpie Paŭła Sieviarynca. Jaho tolki-tolki vypuścili ź Sitna. Ja viedaŭ pra jaho z navinaŭ i z «Listoŭ ź lesu», jakija drukavalisia ŭ «Našaj Nivie». Ja vyłaviŭ niedzie siarod pilihrymaŭ Aksanu.

— Chočaš paznajomicca ź Sieviaryncam?

— Chaču.

— Nu to pajšli.

My padyjšli da Sieviarynca, pryvitalisia, nazvalisia. Koratka raspaviali pra našyja płany hramadskaj aktyŭnaści. Pamiataju, Pavał Kanstancinavič skazaŭ: «Što ž, rabicie. Kropla kamień točyć». Daŭ mnie svaju vizitoŭku, jakaja i ciapier zachoŭvajecca ŭ mianie.

A paśla pačałosia darosłaje žyćcio, dzie ŭsio pierakruciłasia, źmianiłasia. Blizkija stali dalokimi, a dalokija — blizkimi…

Pilihrymka z Parafjanava bolš nie arhanizoŭvałasia. Tyja, chto pajechaŭ vučycca ŭ Miensk, chadzili ŭ pilihrymku ź Miensku. Sabrać čarhovuju pilihrymku ŭ Parafjanavie nie było kamu. A hetyja fotazdymki zastanucca častkaj miascovaj historyi.

Kamientary12

Ciapier čytajuć

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Maryja Kaleśnikava adkazała, chto niasie adkaznaść za padziei 2020 hoda i čamu nie abyścisia biez razmovy z Łukašenkam41

Insult u Statkieviča adbyŭsia 21 studzienia

Na nabiarežnaj u Breście až strakacić ad kačak VIDEA1

«Zakon pavinien iści svajoj darohaj». Karł III prakamientavaŭ aryšt svajho brata2

Volha Karač usurjoz zaniałasia klimatyčnymi prablemami36

Łukašenka pahavaryŭ pa telefonie z Pucinym4

Sioleta biełarusaŭ užo dva razy ŭkusili klaščy

Mužčyna ŭciahnuŭ HUBAZiK u siamiejny kanflikt, sprabujučy pasadzić maci svajho syna za «ekstremizm»2

Pad Miadziełam narešcie pradali vinzavod z 200‑hadovaj historyjaj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Ajcišnika z «Varhiejminha» sudzili pa rasstrelnym artykule. Padobna, za padtrymku Ukrainy — praŭda, zrabić jon ničoha nie paśpieŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić