U NASA raspaviali pra apošnija chviliny žyćcia kaśmičnaj stancyi «Kasini»
15 vieraśnia zaviaršyłasia misija kaśmičnaha aparata «Kasini», jaki apošnija 13 hadoŭ vyvučaŭ Saturn i jaho spadarožniki. Aerakaśmičnaje ahienctva NASA pakazała pieršyja vyniki analizu dadzienych, jakija zond «Kasini» pieradaŭ niepasredna pierad padzieńniem na Saturn. U pryvatnaści, daśledčyki raskryli padrabiaznaści ŭvachodžańnia zonda ŭ ščylnyja płasty atmaśfiery płaniety.

Da pačatku 2017 hoda «Kasini» vykarystaŭ bolšuju častku paliva, tamu navukoŭcy pryniali rašeńnie ab zakančeńni misii. Jaje finalny etap, jaki atrymaŭ nazvu Grand Finale, startavaŭ 22 krasavika, kali «Kasini» źmianiŭ trajektoryju palotu za košt hravitacyjnaha manieŭru la Tytana.
Pierad pačatkam finalnaha padzieńnia na Saturn «Kasini» znachodziŭsia ŭ razredžanych płastach atmaśfiery płaniety. Jaje ščylnaść była prykładna takoj ža, što i ščylnaść atmaśfiery Ziamli na vyšyni arbity Mižnarodnaj kaśmičnaj stancyi (408 kiłamietraŭ). Adnak ruchaŭsia «Kasini» z chutkaściu ŭ 4,5 razy bolšaj za MKS. Pry hetym palot stancyi byŭ spakojnym. Jana tolki źlohku pahojdvałasia napierad i nazad i stabilizavała svajo stanovišča, uklučajučy ruchaviki małoj ciahi raz na niekalki chvilin.
Kali «Kasini» apynuŭsia na vyšyni 1900 kiłamietraŭ nad vierchnim płastom abłokaŭ Saturna, jon pačaŭ uvachodzić u bolš ščylnuju častku atmaśfiery. Mahnitomietr aparata daŭžynioj 11 mietraŭ u hety čas byŭ nakiravany ŭ bok, tamu sustrečny patok hazu pačaŭ pavolna krucić zond. Kab «Kasini» pa-raniejšamu aryjentavaŭsia na Ziamlu, ruchaviki stali ŭklučacca čaściej.
Apošniuju 91 siekundu ruchaviki zonda pracavali amal bieśpierapynna: jany dasiahnuli stoadsotkavaj mahutnaści za 20 siekund da straty sihnału. Padčas finalnych 8 siekund «Kasini» pačaŭ pierakulvacca nazad. Antena źmianiła svaju aryjentacyju, tamu radyjosihnał pierastaŭ dachodzić da Ziamli. U 14:55 pa minskim časie NASA atrymała ad zonda apošniaje paviedamleńnie.
Raniej my rabili padborku samych prychožych fotazdymkaŭ, jakija aparat «Kasini» dasłaŭ na Ziamlu za ŭvieś čas svaje pracy.
Čytajcie: Top-10 najlepšych FOTA Saturna i jaho spadarožnikaŭ, jakija zrabiŭ kaśmičny aparat Cassini

Ciapier čytajuć
«Uśviedamlaju, što mahu stać pieršaj biełaruskaj, jakaja naviedaje ŭsie krainy śvietu». Padarožnica ź Minska razmaŭlaje na 8 movach i maryć pražyć 200 hadoŭ
Kamientary