2016 i 2017 hady stali samymi śpiakotnymi na Ziamli ad časoŭ naradžeńnia Janki Kupały i Jakuba Kołasa
Nacyjanalnaje ŭpraŭleńnie pa aeranaŭtycy i daśledavańniu kaśmičnaj prastory (NASA) i Nacyjanalnaje ŭpraŭleńnie akijaničnych i atmaśfiernych daśledavańniaŭ (NOAA) apublikavali paviedamleńni ab tym, što 2017 hod byŭ adnym z samych haračych hadoŭ z momantu pačatku nazirańniaŭ za nadvorjem u 1880-yja. Heta praciahvaje doŭhaterminovuju tendencyju chutkaha paciapleńnia, jakaja nie abiacaje ničoha dobraha ŭ budučyni.

Štohadovy analiz nadvorja NASA vykarystoŭvaje bazavuju liniju — siaredniuju tempieraturu ŭsich hadoŭ ad 1951 da 1980 — i paraŭnoŭvaje ź joj tempieratury nastupnych hadoŭ. Tak, siaredniaja tempieratura na płaniecie ŭ 2017 apynułasia na 0,9°C vyšejšaja za bazavuju liniju, što robić hety hod druhim pa haračyni paśla papiaredniaha, 2016 hoda.
Ź inšaha daśledavańnia, praviedzienaha NOAA, vynikaje, što siaredniaja tempieratura 2017 hoda stała na 0,84°C vyšejšaj za siaredniuju tempieraturu ŭsiaho XX stahodździa. Heta robić minuły hod trecim pa haračyni paśla 2015 i 2016.
Niahledziačy na toje, što vyniki hetych i niekatorych inšych daśledavańniaŭ krychu nie supadajuć praz roznyja mietodyki raźlikaŭ, usie jany pryvodziać da adnaho: piać najbolš ciopłych hadoŭ pryjšlisia na pramiežak z 2010 hoda da ciapierašniaha času.
Na nastupnym videa NASA pakazała, jak mianiałasia tempieratura płaniety z 1880 hoda da našych dzion. Dobra vidać, što, pačynajučy prykładna z 1980 hoda, pačałosia rezkaje pavyšeńnie siaredniaje tempieratury ŭ śviecie. Asabliva dobra heta zaŭvažna ŭ Azii dy Jeŭropie, u tym liku ŭ Biełarusi. Tut varta ŭzhadać słovy baćkoŭ i dziadoŭ, ad jakich niaredka možna pačuć, što raniej zimy ŭ našych krajach byli zusim inšymi.
Kamientary