Kultura

Režysior Siarhiej Łaźnica atrymaŭ uznaharodu «Cmoka cmokaŭ»

Ukrainski režysior-dakumientalist biełaruskaha pachodžańnia Siarhiej Łaźnica atrymaŭ uznaharodu «Cmoka cmokaŭ» (Smok Smoków) za tvorčuju dziejnaść.

Statuetka budzie ŭručanaja pad kaniec maja padčas 58 Krakaŭskaha kinafiestyvala. U prahramie imprezy praduhledžany pakaz jaho filmaŭ, paviedamlaje Polskaje radyjo

Uznaharoda «Cmoka cmokaŭ» pryznajecca z 1998 hoda prahramnaj radaj Krakaŭskaha kinafondu, arhanizatara Krakaŭskaha kinafiestyvala. Uznaharodu ŭručajecca jak pryznańnie za ŭkład u raźvićcio suśvietnaj kiniematahrafii ŭ halinie dakumientalnaha i animacyjnaha filma.

Siarhiej Łaźnica naradziŭsia ŭ 1964 hodzie ŭ Baranavičach. Vychavaŭsia ŭ Kijevie, ciapier žyvie ŭ Bierlinie. Aŭtar takich filmaŭ jak «Ščaście majo», «U tumanie», «Majdan» dy inš

Kamientary

Ciapier čytajuć

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu3

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Usie naviny →
Usie naviny

«Biełavija» paviedamiła, što ciapier budzie z rejsami ŭ Dubaj i Dochu

Źjaviłasia VIDEA traplańnia iranskaha «Šachieda» ŭ chmaračos u Bachrejnie

Rezidencyja ajatały Chamieniei lažyć u ruinach, što ź im samim — nieviadoma3

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

U centry Minska zahinuŭ mužčyna, jaki kataŭsia pa Śvisłačy na sapbordzie3

Łukašenka na Łahojščynie pakałupaŭsia viłkami ŭ cialačym hnoi32

Praz port u Kłajpiedzie ŭ minułym hodzie pieravieźli kala 1 miljona ton biełaruskich i rasijskich hruzaŭ5

U Dubai abłomki iranskaj rakiety ŭpali kala piacizorkavaha hatela VIDEA2

CACHAŁ zajaviŭ pra zaviaršeńnie maštabnaha ŭdaru pa Iranie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu3

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić