Takuju historyju vykłaŭ siońnia lidar «Maładoha Frontu» ŭ svaim fejsbuku.
Siońnia na niepłanavanym pikiecie naźbirali my 550 podpisaŭ u padtrymku biełaruskaj movy. I choć raniej ja razvažaŭ, što moŭnaje pytańnie bolš kanfliktnaje, naprykład, za pytańnie ściaha, ale ciapier pryznaju svaju pamyłku — za movu padpisvajucca biełarusy hetak ža sama achvotna, jak i za bieł-čyrovna-bieły ściah, a mo navat trošku i lepiej. Adnak bolš ździviła mianie siońnia inšaja akaličnaść.
- Spadar Źmicier, pryvitańnie! — źviarnuŭsia da mianie amapaviec na čyściutkaj.
- Pryvitańnie!
- Jak vy dumajecie, ci treba dazvoł tut stajać z podpisami?
- Dumaju treba.
- I vam dazvolili?
- Tak.
- I chto?
- Mnie dazvoliŭ stajać tut Isus Chrystos, — adkazvaju z uśmieškaj, ale surjozna hledziačy ŭ vočy.
- Znoŭ vy za svajo, spadar Źmicier! — śmiajecca amapaviec.
- Kaniešnie za svajo.
- Ale ja budu vymušany paviedamić načalstvu.
- Kali łaska, vy ŭžo treci, chto budzie paviedamlać.
- A što, da vas užo padychodzili?
- Kaniešnie.
- I što kazali?
- A što jany mnie skažuć, mianie ž pastaviŭ tut stajać Isus Chrystos.
Amapaviec užo nie śmiajecca. Hladzić na mianie vielmi surjozna i kaža:
- Za movu źbirajecie?
- Za movu.
- I navošta?
- Bačycie, jakaja situacyja, piaćsot hod tamu, kali Skaryna nadrukavaŭ Bibliju, heta była čaćviortaja ŭ śviecie kniha na movie svajho naroda. A ciapier JUNESKA ŭniesła movu ŭ śpis vymiračych. Adno heta — prysud sučasnaj biełaruskaj uładzie.
- Nu davajcie mo i ja padpišu? — kiŭnuŭ na arkuš amapaviec.
- Nu kaniešnie padpisvajcie, — padsunuŭ ja tečku.
- I što mnie za heta budzie?
- A što moža być u Biełarusi za padtrymku biełaruskaj movy?
- Tolki nikomu nie kažycie, — paprasiŭ jon padpisvajučy.
- Nie skažu.
Adbyłosia nievierahodnaje — ja pieršy raz u žyćci zahitavaŭ pad svaje idei voraha pry niasieńni voraham słužby. U inšyja dni našaja kamunikacyja adbyvajecca inšym čynam, ale ciapier my staim pryjazna razmaŭlajem, amapaviec padpisvaje moj zvarot, a navakolnyja i tym bolš maładafrontaŭcy nia mohuć zrazumieć, što heta takoje robicca. I ja padumaŭ, a ci praŭdziva heta budzie, kali my tak i raźvitajemsia.
- Pasłuchajcie, spadar Mikoła, — kažu ja jamu, — a kali vam zahadajuć mianie paviazać, vy ž paviažacie?
- Nu navošta vy tak, spadar Źmicier, — źnijakavieŭ amapaviec, — vy ž tut dobra staicie, ja nia baču ničoha zabaronienaha.
- A kali vam zahadajuć sfalsifikavać na mianie pratakoł ab maciarščynie, a potym iłžeśviedčyć na sudzie?
- Spadar Źmicier, nu navošta vy?
- A voś navošta. Słužba ŭ siłavych strukturach u našaj dziaržavie — heta złačynstva pierad Boham, bo rana ci pozna, ale kožnamu daduć zahad falsifikavać ci łžeśviedčyć. Tamu, pakul nia pozna, ratujcie dušu — biažycie.
- I kudy biehčy, na vašu fabryku meblevuju?
- A što, na «fabryku», vaźmu ŭsich. Bo vam ža dziaciej treba karmić?
- Treba.
- Voś tak usie i kažuć. Tamu prymaŭka i śviedčyć: kłopatam pra ŭłasnuju siamju apraŭdvajecca luboje złačynstva. Dyk lepš idzicie meblu źbirać, čym dušu ŭ amapie pradajacio.
- Niešta ludzi radziej padychodziać? Mo bačać supracoŭnika dy bajacca?
- Heta tak, bačycie da čaho vy dajšli — ludzi bajacca.
- Dobra, tady pajdu ja.
- Idzicie, a ja zastanusia, bo mianie tut pastavili, — padmirhnuŭ ja jamu.
Jon pajšoŭ, a ja zastaŭsia dumać: što heta było? I jak by pavodziŭ siabie spadar Mikoła ŭ inšych varunkach? Što b zrabiŭ, kab načalnik jahony zahadaŭ mianie paviazać? Jak by pavodziŭ siabie, kab jamu zahadali sfalsifikavać na mianie pratakoł i potym iłžeśviedčyć u sudzie? Ja vyrašyŭ: nie paniasu jahony podpis stalinistu Karpienku, kab kamuniaki nie paličyli praryŭ amapaŭskaha sumleńnia jak zmovu ź idejnym voraham. Nie paniasu. Bo tak chočacca vieryć, što kali amapaŭcu Mikołu zahadajuć sfalsifikavać na mianie čarhovuju spravu, jon admovicca.
PS Jak niekatoryja čytajuć teksty praz dva radki treci, dyk datłumačvaju: podpis nie paniasu z pavahi da ščyraha ŭčynka amapaŭca, kab nie naškodzić jamu samomu i ŭ spadziavańni, što amapaŭskaje sumleńnie kali-niebudź pieramoža amapaŭskija zahady. Tamu imia amapaŭca i abstaviny, naturalna, źmienienyja.

Kamientary