Hramadstva33

Ci možna zrabić proźviščam psieŭdanim

pxhere.com

Pra asablivaści svajoj pracy karespandentu ahienctva «Minsk-Naviny» raskazała hałoŭny śpiecyjalist adździeła ZAHS administracyi Partyzanskaha rajona Minska Iryna Žuraŭskaja.

Jana zajmajecca ŭ zahsie dźviuma važnymi pracedurami: pieramienaj prozvišča, imia, imia pa baćku i ŭniasieńniem vypraŭleńniaŭ u akty hramadzianskaha stanu, kali vyjaŭlajucca niedakładnaści i pamyłki.

— Bolš za ŭsio zajaŭ pra źmienu proźvišča, — adznačaje Iryna Žuraŭskaja. — Žančyny z takoj prośbaj stali čaściej prychodzić užo paśla zaklučeńnia šlubu. Paśla viasiella mnohija chočuć adrazu adpravicca ŭ padarožža za miažu, tamu pašpart mianiać nie śpiašajucca. Pra žadańnie admovicca ad dziavočaha proźvišča jany zajaŭlajuć paśla viartańnia na radzimu.

Niekatoryja chočuć viarnuć svajo proźvišča praz hady paśla skasavańnia šlubu. Byvajuć i niezvyčajnyja vypadki. Niejak źviarnułasia 70-hadovaja minčanka i patłumačyła: u svoj čas paabiacała baćku, jaki pamiraŭ, vykanać jaho apošniuju volu — viarnuć sabie rodavaje proźvišča. Ale zabyłasia. Niadaŭna joj pryśniŭsia baćka i zapatrabavaŭ, kab dačka strymała abiacańnie. I choć jana razumieje, kolki dakumientaŭ treba pieraaformić, ŭsio ž taki vyrašyła heta zrabić.

U Iryny Žuraŭskaj na razhladzie — zajavy dźviuch hramadzianak, jakija chočuć zamianić svaje proźviščy na tvorčyja psieŭdanimy. U takich vypadkach u jakaści paćviardžalnych dakumientaŭ pradstaŭlajucca apublikavanyja tvory. Jak praviła, u padobnych prośbach nie admaŭlajuć.

Byvaje, mianiajuć imia pa baćku — zvyčajna, u znak udziačnaści i pavahi da ajčyma.

Pamyłki i niedakładnaści zvyčajna vyjaŭlajucca ŭ dakumientach hramadzian, jakija naradzilisia ŭ pieršaj pałovie XX stahodździa, kali ŭzrovień piśmiennaści byŭ značna nižejšy.

— Na razhlad takich zajaŭ dajecca maksimum try miesiacy. Ja rablu zapyty i va ŭstanovy ZAHS, i ŭ archivy, — raspaviadaje Iryna Žuraŭskaja. — Tolki na padstavie ŭsich dakumientaŭ možna zrabić vysnovu, ci mieła miesca pamyłka. U majoj praktycy jość prykłady, kali ŭ pašparcie było zapisana imia Vala, a ŭ paśviedčańni ab šlubie — Valancina. Padobnyja niestykoŭki niaredka uspłyvajuć pry afarmleńni prava ŭstupleńnia ŭ spadčynu.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii14

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

Maładziečanskaja fiermierka trapiła pad pieraśled paśla skarhi ŭ tyktoku na čužych karoŭ6

U Minsku pasažyrka pasvaryłasia z kiroŭcam tralejbusa. Chto byŭ vinavaty?5

Vajskoŭca z roty hanarovaj varty, jaki paśla pracavaŭ u achovie dyppradstaŭnictvaŭ, asudzili za palityku

Jaŭhien Smaryhin atrymaŭ ukrainskaje hramadzianstva10

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu28

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii14

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić