Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia, prymajučy z dakładam staršyniu Minharvykankama Anatola Sivaka, paviedamlaje BiełTA
Hałoŭnaj temaj rabočaj sustrečy Łukašenka nazvaŭ budaŭnictva. «U staryja dobryja časy my pryniali kancepcyju budučaj zabudovy i pryviadzieńnia ŭ paradak Minska. I damovilisia ab tym, što pavoli, nakolki heta atrymajecca, budziem zhortvać budaŭnictva ŭ Minsku i vynosić jaho ŭ harady-spadarožniki, kab nie paŭtaryć sumny los rodnasnych nam haradoŭ. Vaźmicie Kijeŭ, Picier, ja ŭžo nie kažu pra Maskvu, kali pracoŭnyja resursy ściahvajucca ŭ adno miesca. u nas užo i tak bolš za 20% (nasielnictva krainy) u Minsku žyvie. Dalej nielha», — zajaviŭ kiraŭnik dziaržavy.
Alaksandr Łukašenka adznačyŭ, što harady-spadarožniki vyznačany, ale hałoŭnaje — kab pamiž imi i stalicaj była dobraja transpartnaja suviaź, stvaralisia pracoŭnyja miescy.
«Vy ŭnosicie šerah prapanoŭ pa budaŭnictvie damoŭ arendnaha žylla, u tym liku piłotny prajekt dla čarhavikoŭ, jakija žadajuć (pabudavacca) u Smalavičach. Pravilna robiać. Ludzi pavinny razumieć, što my kožny hod, paśla II Jeŭrapiejskich hulniaŭ asabliva, uzmocniena budziem skaračać abjomy budaŭnictva ŭ Minsku. toj, chto zrazumieje heta raniej za ŭsich, toj i vyjhraje. Kala 1,5 tysiač, moža, užo i 2 tysiačy čarhavikoŭ chočuć budavacca ŭ Smalavičach», — skazaŭ jon.

Kamientary