Zdareńni4747

Amierykanski žurnalist sustreŭ u svaim numary ŭ elitnym hateli Bresta troch nieznajomych mužčyn. Što heta było?

Žurnalist Maksim Chlabiec raskazaŭ u tvitary dziŭnuju historyju. U Breście dniami pracavali amierykanskija žurnalisty — pisali materyjały pra akumulatarny zavod i los biełaruskaj movy. Jany zasialilisia ŭ darahi brescki hatel «Ermitaž», a paśla pajechali ŭ viosku pad Brestam i pałovu dnia nie źjaŭlalisia ŭ pakoi.

Pryvatny hatel «Ermitaž» — samy darahi ŭ Bieraści.

«A kali viarnulisia, to ŭ numary adnaho ź ich było try čałavieki, adzin ź jakich siadzieŭ za jaho asabistym kampjutaram. Na prośby nazvacca ničoha nie adkazvali, kali razam spuścilisia da administratara i žurnalist sprabavaŭ daviedacca, što heta za ludzi i čamu jany ŭ jaho ŭ numary, jamu ničoha nie zmahli adkazać. Adzin z chłapcoŭ prynios niejki dakumient, što jon sa słužby biaśpieki hatela. Paśviedčańnie jaŭna było fejkavym. Amierykaniec skazaŭ, što takoje bačyŭ tolki ŭ Kitai. I nidzie bolš nie sutykaŭsia z padobnym», — apisaŭ situacyju Maksim Chlabiec.

U hateli «Ermitaž» paćvierdzili, što było «nieparazumieńnie» z zamiežnymi pastajalcami. Ale jak patłumačyŭ «Našaj Nivie» pradstaŭnik słužby biaśpieki hatela, u kampjutarach žurnalistaŭ nichto nie korpaŭsia.

«Učora byŭ zvanok ad haściej: skarha na pach dymu na paviersie. I my sumiesna sa słužbaj biaśpieki ahladali ŭvieś pavierch. Pach vyjavili — u levym kryle budynka. Pach byŭ padobny bolš na elektryčny.

My ŭ składzie kamisii zachodzim — technik, ja i jašče adzin rabotnik słužby biaśpieki — i praviarajem u pieršuju čarhu razietki i datčyki sistemy pažaraapaviaščeńnia. Ni ŭ jakim vypadku my nie łazili pa rečach haściej!

My praviarali razietki na pradmiet abharełaści ci karotkaha zamykańnia. Paśla čaho, kali nie vyjavili krynicu ŭzharańnia, vyklikali MNS», — pryvodziać svaju viersiju padziej u hateli.

Z adnym z amierykanskich žurnalistaŭ pradstaŭnik słužby biaśpieki sutyknuŭsia ŭ dźviarach, kali vychodziŭ z numara. «Ja jamu dastatkova doŭha imknuŭsia patłumačyć, što adbyvajecca», — zapeŭnivaje jon.

Ačah dymu ŭ hateli ŭ toj dzień, darečy, tak i nie znajšli. «Tolki krychu paźniej vyśvietliłasia, što ŭ nas tut pa susiedstvie z budoŭli niešta ciahnuła pa vientylacyi», — dadaje pradstaŭnik słužby biaśpieki.

Kamientary47

Ciapier čytajuć

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY

Usie naviny →
Usie naviny

U Maskvie rasstralali namieśnika kiraŭnika HRU10

Samaja chałodnaja noč siońnia była ŭ Mścisłavie, ale ŭsiaho minus 11,8°S

Vyjšaŭ trejler sieryjała Haja Ryčy pra maładoha Šerłaka Chołmsa2

Cehła na plitach, «maržy» i tancy niazłomnaści. Jak ludzi ŭ Kijevie vyžyvajuć, kali ŭ kvatery 0 hradusaŭ3

Kiroŭcu aŭtobusa z Mahilova adpravili za kraty za łajki ŭ «Adnakłaśnikach»1

Jahor Šaranhovič straciŭ niekalki zuboŭ u matčy z «Edmantanam»2

Siońnia ŭ Amanie adbuducca pieramovy ZŠA i Irana. Ci dapamohuć jany praduchilić vajnu?

Siońnia pačynajucca Zimovyja Alimpijskija hulni

«Leha» abviaščaje revalucyju: prezientavanaja sistema, jakaja ažyŭlaje kubiki biez smartfonaŭ. Voś jak jana pracuje i kolki kaštuje1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY

U Italii adkryli zimovyja Alimpijskija hulni FOTY

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić