Zdareńni2727

Na viasielli ŭ Kobrynskim rajonie zabili mužčynu, baćka niaviesty ŭ reanimacyi

Viasielle ŭ Haradcy Kobrynskaha rajona stała trahiedyjaj — na dvuch mužčyn, jakija hulali na hetym mierapryjemstvie, napali natoŭpam, kali jany vyjšli z budynka. Adzin zahinuŭ, a baćka niaviesty — u balnicy, paviedamlaje «Pieršy Rehijon».

Vioska Haradziec i haradski pasiołak Antopal — dva susiednija nasielenyja punkty. Pieršy — u Kobrynskim, a druhi — u Drahičynskim rajonach.

Viasielle ŭ stałovaj Haradca hulała siamja niaviesty z Antopala, bok žanicha, kažuć, z Žabinkaŭskaha rajona.

Usio na viasielli išło narmalna, adnak ciapier navat udzielniki mierapryjemstva nie mohuć zrazumieć, jak zdaryłasia trahiedyja. Jak raspaviała «Pieršamu rehijonu» adna z žančyn, jakaja była na viasielli, Michaił N. i baćka niaviesty Siarhiej S. vyjšli z pamiaškańnia na pavietra, kali ŭsio i adbyłosia.

«Michaił i Siarhiej vyjšli na śviežaje pavietra, a tam niejkija małaletki. Jany jak dzikuny siabie pavodzili. Było chłopcaŭ, moža, piać, dźvie dziaŭčyny ź imi. Moža, pa jakich 15 hadoŭ, ale dzikuny… Naža to tam nie było, ale źbityja jany byli mocna. Adzin pamior (Michaił N. — red), u druhoha tvar raźbity — voka całkam zapluščyłasia i pałova tvaru… Ci to ich pad nohi puścili, ci to što, nie viedaju… Niaviesty baćka — tam ža bolš za sto kiłahram, adzin piatnaccacihadovy nie moh jaho źbić, tam natoŭpam.

Moža, jany harełki chacieli ci jašče čaho, była adna razmova ad niejkaha małoha, što «jany (źbityja. — red.) ad nas hrošy patrabavali». Miša N. byŭ ćviarozy, ni kropli nie piŭ, jon ža za rulom byŭ, tym bolš u jaho ž serca chvoraje. Taki spakojny čałaviek vyjšaŭ i hrošy patrabavaŭ u niejkich małaletak? Dy być takoha nie moža», — upeŭnienaja surazmoŭca.

Jašče adna žycharka Antopala raspaviała, što, imavierna, niejki kanflikt razhareŭsia z-za śpirtnoha:

«Stajali na vulicy, padyšli admarozki, harełku patrabavali. Mnie kazali, što jany prychodzili, pieršy raz prasili, i im nibyta vynieśli harełki. A potym, im, napeŭna, mała zdałosia, pryjšli. Mišu ŭdaryli, u jaho hiematoma na tvary, jon išoŭ pavolna da dźviarej i ŭpaŭ na prystupkach. U jaho słaboje serca, nichto nie viedaje, jon pamior ad taho, što ŭdar spravakavaŭ sardečny prystup, abo ad samoha ŭdaru pa hałavie. A ŭ reanimacyi — baćka niaviesty. Jaho plaškaj pa hałavie stuknuli».

Što ž na samaj spravie adbyłosia ŭ Haradcy, buduć vyśviatlać pravaachoŭnyja orhany.

Kamientary27

Ciapier čytajuć

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusy ŭšanavali pamiać Kastusia Kalinoŭskaha i paŭstancaŭ 1863 hoda na jaho radzimie12

Siońnia nočču tempieratura pavietra apuskałasia da minus 31°S — rekord hetaj zimy1

«Čym bolš ciemry, tym bolš patrebnyja lichtaryki». Uładzimir Puhač — pra nadzieju, Maksima Znaka i pieršy aŭtobus da Minska1

Prapanujuć biaspłatna pažyć na vyśpie la bierahoŭ Uelsa — tym, chto hatovy ličyć tupikaŭ i inšych žyvioł

Pamior eks-namieśnik ministra kultury, dypłamat Vasil Černik

Minenierha: Ludzi pavinny z razumieńniem stavicca da źnižeńnia tempieratury ŭ kvaterach8

12‑hadovy chłopčyk u reanimacyi paśla katańnia na ciubinhu3

Pa siońniašnim dni vyznačali, kali pryjdzie viasna2

Unačy nad Biełaruśsiu bačyli Śniežny Miesiac FOTY

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić