Mierkavańni3434

Daškievič: «Maštab taho, što adbyłosia ŭ Vilni, šakavaŭ usich»

Piša pradprymalnik Źmicier Daškievič.

Maštab, ź jakim patryjoty Biełarusi praź vizavy kardon i pracoŭny hrafik prarvalisia ŭ Vilniu, kab ušanavać Kastusia Kalinoŭskaha, baćku nacyi, — maštab hety šakavaŭ usich. Letuviska siaredniaha vieku, pobač ź jakoj my ź siabrami siadzieli ŭ kaviarni, na łamanaj rasiejskaj tak pračulena raspaviała nam, u jakim jany zachapleńni ad biełarusaŭ, až prasiaknulisia 22 listapada ducham svabody pačatku 90-ych. Možna kolki zaŭhodna spračacca pra spadčynu Paŭstańnia, ale hetyja dni jaskrava vyjavili, dziela čaho pieradusim žyŭ i za kaho pieradusim zmahaŭsia Kastuś Kalinoŭski. Možna kolki zaŭhodna vyrazać z efiru bieł-čyrvona-biełyja ściahi, ale ŭvaskresłyja z-pad vapny hieroi pierakonvajuć nas: praŭda pieramahaje navat tady, kali jejnych nośbitaŭ spyniajuć fizična.

Złaśliŭcy Biełarusi sprabujuć dakazać, što Kalinoŭski palak i paŭstańnie čysta polskaje, choć sam Jaśka haspadar z-pad Vilni ad samaha pačatku pisaŭ: «Ad maskala i panoŭ niama čaho spadziavacisia, bo jany nie volnaści, a hłumu i ździerstva našaha chočuć» (Mužyckaja praŭda, 1:16). Złaśliŭcy Kalinoŭskaha sprabujuć dakazać, što Kalinoŭski pieraśledavaŭ pravasłaŭnych, choć za padtrymku paŭstańnia sami rasiejcy represavali 14 pravasłaŭnych śviataroŭ. Vorahi Biełarusi skryhočuć, što Paŭstańnie było biassensoŭnym, ale ž na mapie śvietu niama siońnia turmy narodaŭ, ale jość niezaležnyja Polšča, Letuva, Biełaruś, za svabodu jakich i zmahalisia paŭstancy 1863—1864 hadoŭ.

Ujavić, što rasstupicca ziamla i hieroi Paŭstańnia ŭvaskresnuć z-pad vapny, nie moh navat samy śmieły patryjot. Ale Boh heta zrabiŭ. I zrabiŭ nie aby kali, a mienavita ciapier, kali na 30-ym hodzie niezaležnaści my znoŭ razvažajem pra stratu niezaležnaści. Zrabiŭ mienavita ŭ hetyja dni, kali na 20-ym hodzie budavańnia «Sajuznaj dziaržavy» administracyja znoŭ precca ŭ impieryju dziela novaj damovy na rabstva. Toje, što Kalinoŭski niedarabiŭ na ziamli ŭ ciele, jon robić siońnia pa-za ciełam. I razvažać nad hetaj misteryjaj było b dobra siońnia kožnamu patryjotu. Kab upeŭnicca ŭ sabie, kab umacavacca vieraju, što Hospad nie kidaje nas navat u siońniašnim našym raściarušańni.

Tvorca historyi ŭvaskrasiŭ nas z-pad vapny turmy narodaŭ, uvaskrasiŭ z-pad vapny impieryi zła, Jon uvaskrasić nas i z-pad vapny časovaj akupacyjnaj administracyi.

Kamientary34

Ciapier čytajuć

Jak adkryćcio miažy z Polščaj paŭpłyvała na žyćcio ŭ rehijonie? Pahutaryli z hrodziencami pra pajezdki na zakupy, padarožžy i čaŭnakoŭ

Jak adkryćcio miažy z Polščaj paŭpłyvała na žyćcio ŭ rehijonie? Pahutaryli z hrodziencami pra pajezdki na zakupy, padarožžy i čaŭnakoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Patrabavali, kab ja z kalehami pry dzieciach pa-biełarusku nie razmaŭlała». Ci sutykajucca biełaruskamoŭnyja z bulinham u krainie51

U Viciebsku viarnuli ciapło ŭ damy1

Biełaruskija dalnabojščyki masava cikaviacca «pašpartami RR». Voś jak taki pašpart robicca14

Apublikavany try miljony fajłaŭ Epštejna: što novaha i ci buduć jašče?11

Siła pozirku: jak 95 hadoŭ tamu Čarli Čaplin syhraŭ najvialikšuju finalnuju scenu ŭ kino1

«My ŭkłali ŭ Biełaruś miljon dalaraŭ». 94‑hadovaja Nadzieja Zaprudnik — pra luboŭ da krainy, žyćcio ŭ Druhuju suśvietnuju i vyprabavańni biełarusaŭ9

Mierc vystupiŭ suprać nakiravańnia miratvorcaŭ va Ukrainu pad jeŭrapiejskim ściaham3

Dziasiatki damoŭ zastalisia ŭ Viciebsku biez aciapleńnia i haračaj vady3

Saudaŭskaja Aravija niepublična padtrymała mahčymy ŭdar ZŠA pa Iranie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak adkryćcio miažy z Polščaj paŭpłyvała na žyćcio ŭ rehijonie? Pahutaryli z hrodziencami pra pajezdki na zakupy, padarožžy i čaŭnakoŭ

Jak adkryćcio miažy z Polščaj paŭpłyvała na žyćcio ŭ rehijonie? Pahutaryli z hrodziencami pra pajezdki na zakupy, padarožžy i čaŭnakoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić