Usiaho patrochu

Vielikodny tydzień

Praciahvajecca vialikaje śviata. Uvieś tydzień u našych prodkaŭ vielikodny stoł zastavaŭsia poŭnym, nakrytym, haspadary častavali ŭsich, chto prychodziŭ u chatu.
Asablivaj pavahaj karystalisia chvoryja, niemačnyja i biazdolnyja.

Kožnuju ranicu vielikodnaha tydnia treba było jesci tolki śvianconaje, «paśla śniedańnia ci abiedu śvianconaj ježy nielha kaštavać — hrech».

Asabliva zabaraniałasia lubaja fizičnaja rabota na hetym tydni: nielha było tkać, viazać, kranać ziamlu, pracavać z hnojem i h.d.

Kab nie pakutavać u śpiakotnaje nadvorje, na hetym tydni nielha pić šmat vady.

Pavodle mierkavańniaŭ starych ludziej, aharod ci pasievy, jakija kapali ci zasiavali ŭ vielikodny tydzień, nikoli nie byvajuć «dobrymi», tamu lepš ničoha i nie rabić u hety čas.

Sierada na vielikodnym tydni nazvana Suchoj, ci Hradavoj sieradoj: «niamožna parušać ziamlu ŭ sieradu paśla Vialikadnia i paśla Siomuchi, bo hrad zbožža vybje». Takija sierady nazyvajuć «hradovymi».

Z hetaha času ŭ vioskach pačynajucca pieršyja viesnavyja karahody i hulni, jakija zakančvajucca na Famin tydzień, a zatym nastupaje tak zvanaja «krasnaja horka» — čas viasiellaŭ i pieršaha viesnavoha hulańnia na adkrytym pavietry.

U hety dzień nie pracavali. Abychodzili pasievy z hramničnaj śviečkaj. Ličyłasia, što takija dziejanni buduć achoŭvać pali i aharody aščadnych haspadaroŭ ad hradu ŭ letni čas.

Taksama ličyłasia, što ŭ taho, «chto budzie pascicca ŭ sieradu Śviatoha tydnia, pali hrad nie paniščyć».

U sieradu kateharyčna zabaraniałasia kranać ziernie, padrychtavanaje dla viesnavoha sievu.

Čaćvier na Vielikodnym tydni, pieršy paśla Vialikadnia, atrymaŭ nazvu Naŭskaha Vialikadnia, Vialikadnia miortvych, Naŭskaj Paschi, Naŭskaha čaćviarha, Naŭskaha skrysieńnia, Babskaha Vialikadnia.

Mienavita ŭ hety dzień u niekatorych rehijonach Biełarusi ŭšanoŭvali pamierłych prodkaŭ. Rychtavali rytualnuju ježu, farbavali jajki i išli na mohiłki, kab prybracca tam, naviesci paradak. Kala ŭvachodu na mohiłki abaviazkova kazali vielikodnaje pryvitańnie: «Chrystos uvaskros!», zatym na mahile svajakoŭ malilisia, pakidali jajki i inšyja pačastunki, razdavali miłascinu žabrakam.

U niekatorych rajonach u hety dzień varyli stolki biełych jajek, kolki ŭ siam'i pamierła dziaciej. Źjesci jajki treba było na adkrytym miescy, «pakačaŭšy pa travie», kab dzieci ź niabiosaŭ bačyli i błasłaŭlali siamju, jakaja nie zabyła ich.

Aksana Katovič, Janka Kruk, Źviazda

Kamientary

Ciapier čytajuć

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu4

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu

Usie naviny →
Usie naviny

«Praśpiekt Niežaleznaści» Mikity Najdzionava: žar, nachabstva i šmat lubimaha Minska3

Novy spłaŭ mietału źmianiaje formu kryła samalota ŭ palocie2

Čamu ŭ škołach nie admianiajuć uroki ŭ mocnyja marazy7

Tracina pradadzienych u Minsku kvater — daražejšyja za 100 tysiač dalaraŭ

Łukašenka akunuŭsia ŭ pałonku na Vadochryšča30

Mužčyna hulaŭ pa Homieli ŭ šortach u minus 18!2

Mužčyna kupiŭ kvateru ŭ «darmajeda» — i zapłaciŭ za kamunałku pa poŭnym taryfie3

Jak u apošnija dni z razmacham pakaladavali biełarusy pa ŭsioj krainie VIDEA5

Syrski anansavaŭ kontrnastupy USU14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu4

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić