Kultura66

«Nie było ŭ horadzie nivodnaha mianta, jaki nie viedaŭ by jaho ŭ tvar»

Žurnalistka Luboŭ Łuniova zhadvaje pravaabaroncu Valeryja Ščukina. 

Nie vierycca, što nie budzie bolš Valeryja Ščukina… U kancy 90-ch jon byŭ zaŭsiody napieradzie kałony demanstrantaŭ. Kali kahości zatrymlivali, sudzili, to ŭ śpisach byŭ Ščukin. Nie było ŭ horadzie nivodnaha mianta, jaki nie viedaŭ by jaho ŭ tvar.

Mnohija apazicyjaniery spračalisia ź im, pryčynaj tamu jaho kamunistyčnyja pohlady, abvinavačvali ŭ kansiervatyźmie.

Ščukin byŭ častym hościem u maim domie. Dni naradžeńnia, inšyja śviaty. Zaŭsiody žartavali za stałom, što ja siadžu pamiž dvuma padvojnymi ciozkami — Valeryjem Alaksiejevičam Fadziejevym i Valeryjem Alaksiejevičam Ščukinym. Adnojčy Ščukin pryjšoŭ za 20 chvilin da pryznačanaha času, kali ja ŭ panicy nasiłasia, nakryvajučy stoł. Kažu: «Oj, voś blašanka ikry, a masła ž niama!» Ščukin pabieh u «Dary pryrody» praz darohu. Byŭ taki mahazin kala kinateatra «Mir».

Tut užo astatnija hości stali źbiracca. Adkryli ikru, i tut prychodzić Ščukin i praciahvaje pačak. Razhortvaju jarka-zialonuju folhu ŭ kvietački i baču kavałak piaščotna ružovaha koleru z najmacniejšym pacham… suničnaha myła.

— Što heta?

— Jak što? Masła. Fruktovaje. Ja padumaŭ: «A čaho ŭłasna brać mienavita śmietankovaje? Heta ž aryhinalniej budzie».

V. A. Fadziejeŭ zarahataŭ: «Nu chto paśla hetaha budzie dakarać Ščukina ŭ tym, što jon kansiervatar? Ščukin ekśpierymientatar».

Uspaminajucca niejkija śmiešnyja historyi čamuści.

Ale… Maja siabroŭka Tania Vardomskaja była jaho advakatam. Jana časta spračałasia ź im. Adčytvała paśla pracesu: «Ja vam što skazała? Vy navošta heta vydali? Chto vas prasiŭ?!!» Časam sa złościu kazała: «A sens vas abaraniać? Vy znoŭ pačniacie hnuć svaju liniju. I tołku, što ja tut z vami damoviłasia?» Ale ŭsio praciahvałasia. I adnojčy Tania pierad Novym hodam palacieła na adpačynak i ŭ pieršy ž dzień tam… pamierła…

Pryjšli kalehi ŭ rytualnuju zału. Usie byli ŭ šoku ad taho, što takaja jarkaja paśpiachovaja žančyna raptam pajšła z žyćcia. Abviaścili hramadzianskuju panichidu. Usie maŭčać. I tut pryjšoŭ Ščukin. Mnohija jaho kradkom razhladali. Jon pačaŭ havaryć. Spačatku zusim cicha, potym hučniej i… usie zapłakali… Takich ciopłych słoŭ i stolki padziaki ja nikoli nie čuła.

Žyćcio Valeryja Ščukina było sucelnaj baraćboj i pieraadoleńniem ciažkaściaŭ. Heta jon damohsia, kab na Akreścina pačali vykonvać choć niejkija praviły. Heta jon damohsia, kab u SIZA pačali lačyć zuby. Heta jon skazaŭ miantam, što sam na Akreścina nie pojdzie, i jany jaho nasili…

Kolki ludziej siońnia ŭspaminajuć jaho. I ŭsio tolki dobrym słovam. Śvietłaja pamiać!

Kamientary6

Ciapier čytajuć

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni33

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni

Usie naviny →
Usie naviny

Akazvajecca, u mužčyn taksama isnujuć «miesiačnyja»10

Z rasijskaha pałonu viarnuŭsia ŭkrainski vajskoviec, jakoha try hady ličyli zahinułym i navat pachavali3

Mikałaj Čarhiniec napisaŭ list Trampu i pachvaliŭsia kuplenymi dypłomami31

Tramp zajaviŭ, što ŭžo spyniŭ niekalki jadziernych vojnaŭ. U tym liku pamiž Rasijaj i Ukrainaj11

Biełarusam spraścili naviedvańnie pamiežnaj zony1

Bił Hiejts škaduje pra kožnuju chvilinu, praviedzienuju z Džefry Epštejnam7

U Homieli pradajuć zaciskački dla chlebnych bochanaŭ. Akazvajecca, i jany niekamu patrebnyja2

Minčanka vyratavała lebiedzia, jakoha dziaŭbli varony na Kamsamolskim voziery1

BČ: Polskija ciahniki nie vytrymali vialikich marazoŭ. Ale mahčyma heta niapraŭda7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni33

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić