Pravaabarončaja arhanizacyja «Mižnarodnaja amnistyja» nie razhladaje aktyvistaŭ pradprymalnickaha ruchu z Vaŭkavyska Mikałaja Aŭtuchoviča, Juryja Lavonava i Uładzimira Asipienku jak palityčnych źniavolenych.
Jak zajaviła BiełaPAN ekśpiert «Mižnarodnaj amnistyi» pa Biełarusi Chiezer Makhił, u arhanizacyi niama dastatkova dokazaŭ suviazi pamiž zatrymańniem hetych ludziej i ich palityčnaj dziejnaściu.
«My vielmi stroha prytrymlivajemsia normaŭ, i kali ŭ nas jość sumnieńni, my nie možam razhladać ludziej jak palitźniavolenych», — padkreśliła Makhił.
Pry hetym jana zajaviła, što arhanizacyja praciahnie sačyć za raźvićciom situacyi vakoł troch vaŭkavyskich pradprymalnikaŭ.
Pravaabaronca adznačyła, što ŭ Biełarusi pa‑raniejšamu abmiežavana vola 10 z 14 maładych ludziej, jakija pryznanyja «Mižnarodnaj amnistyjaj» palitźniavolenymi ŭ mai 2009 hoda za ŭdzieł u akcyjach pratestu pradprymalnikaŭ u studzieni 2008 hoda.
U svaju čarhu, biełaruski pravaabaronca Aleś Bialacki ŭ intervju BiełaPAN adznačyŭ,
što sprava vaŭkavyskich pradprymalnikaŭ zakrytaja, śviedki i advakat dali padpisku ab nievydavańni, tamu niemahčyma sudzić, ci źjaŭlajucca zatrymanyja palitźniavolenymi.
Z upeŭnienaściu pakul možna havaryć ab nieapraŭdana zaciahnutym śledstvie i niehumannaści ŭtrymańnia pad aryštam, čałavieka, jaki haładaje, padkreśliŭ Bialacki.
Jak paviedamlałasia raniej, na pres‑kanfierencyi ŭ Minsku 1 lipienia pasoł Šviecyi, jakaja staršynstvuje ŭ ES, Stefan Eryksan paćvierdziŭ, što Jeŭrasajuz sočyć za losam biełarusaŭ, jakija akazalisia za kratami za svaju palityčnuju dziejnaść. Jon adznačyŭ, što Aŭtuchovič nie maje statusu palitźniavolenaha, adnak ES «zajmajecca jaho losam».
Aŭtuchovič, Lavonaŭ i Asipienka byli zatrymanyja 8 lutaha 2009 hoda. 18 lutaha im pradjavili abvinavačańnie pa art. 218 Kryminalnaha kodeksa (naŭmysnaje źniščeńnie ci paškodžańnie majomaści). Usie troje znachodziacca ŭ SIZA № 1 Minska. Z 16 krasavika pa 16 lipienia Aŭtuchovič pravodziŭ haładoŭku, patrabujučy ŭ najkaraciejšyja terminy pieradać spravu ŭ sud ci źmianić usim padślednym mieru abmiežavańnia z utrymańnia pad vartaj na padpisku ab niavyjeździe.
Treba adznačyć, što ŭ kastryčniku 2005 hoda Aŭtuchovič i Lavonaŭ byli zatrymanyja, a paźniej — pryhavoranyja da troch hadoŭ i šaści miesiacaŭ źniavoleńnia ŭ kałonii ŭzmocnienaha režymu pa abvinavačańni ŭ nieapłacie padatkaŭ. U studzieni 2008 hoda my źmianili mieru abmiežavańnia z pazbaŭleńnia voli na papraŭča‑pracoŭnyja raboty. Abodvuch «Mižnarodnaja amnistyja» pryznała palitźniavolenymi.
Ciapier čytajuć
«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić
Kamientary