Ułada

Łukašenka ŭ intervju prapahandystu Kisialovu pryznaŭ Krym rasijskim. Što jon raniej kazaŭ pra paŭvostraŭ?

«Krym de-fakta i de-jure staŭ rasijskim paśla refierendumu», — skazaŭ Łukašienka u intervju Dźmitryju Kisialovu.

Taksama Łukašenka skazaŭ, što ŭ jaho jość damoŭlenaść z Pucinym ab vizicie ŭ Krym, jaki jon chacieŭ by pačać ź Sievastopala.

Nahadajem, ukrainski paŭvostraŭ Krym razam z horadam Sievastopal byŭ niezakonna akupavany Rasijaj ŭ 2014-m. Mižnarodnaja supolnaść nie pryznała zakonnaść hetaj anieksii.

Na praciahu siami hadoŭ z momantu akupacyi Alaksandr Łukašenka nieadnarazova nazyvaŭ paŭvostraŭ «de-fakta rasijskaj ziamloj». Takoj była jaho zajava ŭ krasaviku 2014 hoda.

«Hałoŭnaje ŭ tym: de-fakta — heta siońnia rasijskaja terytoryja, heta siońnia častka Rasii. Mnie heta nie padabajecca. Ale chto daŭ padstavu rasijanam dziejničać takim čynam? I apošni arhumient — ja im (ukraincam, — Red.) skazaŭ pa-mužčynsku: kali b vy ličyli, što heta vaša terytoryja, vy b za jaje zmahalisia. Vy hetuju ziamlu nie abaranili», — skazaŭ tady Łukašenka.

U tym ža 2014 hodzie Łukašenka pryjechaŭ u Kijeŭ na inaŭhuracyju prezidenta Ukrainy Piatra Parašenki. Ukrainskija žurnalisty spytali jaho, čyj Krym.

«Spytajcie va ukraincaŭ, čyja heta terytoryja siońnia. Ja ŭžo nie adnojčy kazaŭ: nie čas i nie miesca siońnia hetyja prablemy abmiarkoŭvać. Ukraina pavinna być adzinaj, cełasnaj dziaržavaj i budzie takoj», — adkazaŭ jon.

Łukašenka tady taksama rekamiendavaŭ žurnalistam «pajechać u Krym i tam damaŭlacca ab tym, kab jon byŭ ukrainskim».

Ab hetym epizodzie Łukašenka zhadaŭ u 2019 hodzie na sustrečy z pradstaŭnikami ŭkrainskich ŚMI.

U žniŭni 2021 hoda Łukašenka rezka vykazaŭsia pra pierśpiektyvy pryznańnia rasijskaj anieksii Kryma, pa sutnaści, namiaknuŭšy, što i ŭ samoj Rasii daloka nie dla ŭsich vidavočny status paŭvostrava.

«Kali apošni aliharch u Rasii pryznaje Krym i pačnie pastaŭlać tudy pradukcyju, za mnoj sprava nie zaržavieje. Choć mianie i mnohaje źviazvaje: Budapiešckaja dekłaracyja, moj podpis tam staić, ale ja i praz heta pierastuplu», — zajaviŭ jon.

Ale ŭžo ŭ listapadzie Łukašenka vykazaŭ škadavańnie ab tym, što prezident Rasii Uładzimir Pucin nie zaprasiŭ jaho ŭ Krym na pasiadžeńnie Vyšejšaj dziaržaŭnaj rady Sajuznaj dziaržavy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna42

Hramadstvaabmiarkoŭvajcie!42

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna

Usie naviny →
Usie naviny

Litva źniziła ŭzrovień fizičnaj achovy Śviatłany Cichanoŭskaj147

U Maładziečnie paśla tatuiroŭki pamierła 21‑hadovaja dziaŭčyna 7

«Aburaje nie toje, što Mierkiel chacieła damaŭlacca z Pucinym u 2021-m, a toje, što ŭ 2025‑m nie choča pryznać: damaŭlacca ź im nie było pra što»36

Maładuju supracoŭnicu Ernst & Young asudzili za pratesty. A paśla kinuli ŭ SIZA pa novaj spravie3

«Pad zapis na kamieru zadavali pytańni, skanavali telefon, pierapisku». Jak ciapier prachodziać dopyty na miažy Biełarusi14

U Babrujsku za 200 tysiač dalaraŭ pradajuć były armiejski štab. Ciapier u im raźmiaščajecca sinahoha 2

Ceny na zołata ŭpieršyniu ŭ historyi pieravysili 4000 dalaraŭ za uncyju

Navošta žančyny koluć u tvar śpiermu łasosia? Biełaruska padzialiłasia ŭłasnym dośviedam20

Pa spravie mahiloŭskaha mańjaka źviarnulisia 16 žančyn1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna42

Hramadstvaabmiarkoŭvajcie!42

Kryk dušy Žyhara pra hrupu Kavaleŭskaha: Hučać zajavy, što Łukašenka lehitymny prezident, choć i nie abrany demakratyčna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić