Hramadstva

«Budzie sproba ŭvieści ŭ mieniedžmient «svaich ludziej». Čym pahražaje A1 zajava Łukašenki pra «žorstkija miery»?

Paśla zatyrmańnia pres-sakratara A1 Mikałaja Bredzieleva prapahanda nakinułasia na mabilnaha apieratara i abvinavaciła jaho ŭ źlivie źviestak. Praŭda, kamu i jakich nie ŭdakładniałasia. A1 prakamientavała, što budzie abaraniacca i abaraniać supracoŭnikaŭ, a taksama, što maje strohija standarty pa papiaredžańni źlivu danych i miechanizmy rasśledavańnia takich spraŭ. Skandał vyjšaŭ na ŭzrovień aŭstryjskaha MZS. A ŭčora namieśnik kiraŭnika Administracyi prezidenta Ihar Łucki zajaviŭ, što Łukašenka zapatrabavaŭ acanić dziejnaść kampanii i pryniać «žorstkija miery».

Fota: a1.net

«Telekamunikacyjny i kantent-pravajdar A1 u peŭnym sensie «źlivaŭ» nie toj kantent i nie tudy. Heta parušaje lubyja maralnyja, etyčnyja i jurydyčnyja normy i praviły. U suviazi z hetym Alaksandr Łukašenka daručyŭ pravieści acenku dziejańniaŭ kampanii», — skazaŭ učora Ihar Łucki.

Toje, što takuju pahrozu ahučyŭ nie staršynia KDK ci KDB, a tolki Łucki, pakidaje spadzieŭ na toje, što abydziecca biez surjoznych nastupstvaŭ.

«Uvohule, hetaja praciahłaja pahroźlivaja havarylnia vybivajecca sa zvykłaj madeli pavodzinaŭ uładaŭ, jakija siońnia nie azirajučysia mohuć dazvolić sabie luby pahrom, — kaža krynica «Našaj Nivy», abaznanaja ŭ hetaj śfiery. — Vyłučajecca historyja i adsutnaściu kankretyki, tolki jaje abrysami, jakija traplajuć u pablik: i Łucki, i prapahanda havorać pra niejkija tajamničyja źlivy, sens jakich, roŭna jak ich adrasaty i paciarpiełyja, nie vydajucca.

Imavierna, śpiecyfičny charaktar hetych «źlivaŭ», jaki naŭrad ci moh by paškodzić šyrokamu kołu klijentaŭ (jak heta sprabuje vystavić prapahanda), i nie daje čynoŭnikam da kanca dahavorvać frazy».

«Hetak zvanymi «źlivami» infarmacyi zajmalisia navat paštaljonki, naiŭna było b dumać, što nie było źlivaŭ z boku mabilnych apierataraŭ — i ja śpiecyjalna nie vyłučaju tolki adnaho ź ich, — adznačaje naš surazmoŭca. — Pytańnie, jakija źlivy sistema paličyła niebiaśpiečnymi dla siabie.

Ja dumaju, havorka idzie pra tryjanhulacyju (miescaznachodžańnie — zaŭv. «NN») abanientaŭ u peŭny čas, razdrukoŭki zvankoŭ pamiž abanientami, z čaho — pry pravilnym padychodzie — možna zrabić adnaznačnyja i peŭnyja vysnovy. Prykład my ŭsie nazirali padčas prahladu rasśledavańnia ab sapraŭdnych abstavinach śmierci Ramana Bandarenki».

«Ja dumaju, što šukajuć kankretnych ludziej, adkaznych za źlivy tryjanhulacyj, pra heta ŭskosna śviedčać ucioki asobnych techničnych supracoŭnikaŭ z mnohich kampanij, nie tolki ad apierataraŭ, — havoryć naš surazmoŭca. — U MTS ciapier uviali ŭ štat kadebešnika, čyja rabota, jak razumieju, šukać chto, što i kali.

A1 uviadzieńniu takoha rabotnika ŭ svoj štat supraciŭlajecca. Ja dumaju, heta im nastojlivy i praciahły sihnał, kab vydavali svaich i prymali prapanovu na ŭviadzieńnie asabistaŭ u štat.

Kali hladzieć na ŭsio heta vačyma Cierciela, to składvajecca niajomkaja situacyja: kampanija z zamiežnym kapitałam moža viedać, dzie i kali znachodzicca luby supracoŭnik hetak zvanych siłavych struktur, čynoŭnik i z kim jon havoryć, a ŭździejańnie na hetuju kampaniju minimalnaje», — dadaje naš surazmoŭca.

Pakul što da kanca nie jasna miesca pres-sakratara Bredzieleva ŭ hetaj historyi. Staŭ jon metanakiravanaj achviaraj represij ci prosta zručnym dla ataki supadzieńniem? U kułuarach papularnaja viersija, što jaho ŭziali vypadkova.

«Dakazanaja takim čynam niełajalnaść nałožycca na staryja fakty ab źniataj ź dziaržaŭnaha telebačańnia rekłamie letam 2020-ha. Hetyja niejkija «źlivy» — hetaha siońnia ŭžo dastatkova z ulikam masivu infarmacyi, jakim jany vałodajuć», — ličyć inšy naš surazmoŭca.

U čym kančatkovaja zadača?

«Ja dumaju, budzie sproba ŭvieści ŭ mieniedžmient niejkich svaich ludziej pad hetaj markaj, što heta asnoŭnaje. Nu a paralelna roznaha rodu kankurenty buduć sprabavać vyrašyć svaje zadačy, — kaža inšy naš surazmoŭca. — MTS — svaje.

AAC, jaki, jak užo viadoma, pojdzie ŭ A1 z pravierkaj — svaje (AAC — suzasnavalnik BeCloud, adnaho z dvuch u Biełarusi centraŭ zachavańnia źviestak, druhi stvorany A1).

Čym skončycca pravierka, jakuju praviadzie niepasredny kankurent, možna ŭ pryncypie sprahnazavać — ničym dobrym», — adznačyŭ surazmoŭca.

Čytajcie: Prapahanda nakinułasia na A1 i zaklikaje nacyjanalizavać kampaniju. Ale nakolki ŭ realnaści heta mahčyma?

Kamientary

Ciapier čytajuć

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu27

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

Pasoł Rasii zajaviŭ pra praciah pastavak nafty na Kubu, niahledziačy na pahrozy Trampa ŭvieści pošliny2

Prydumali łahatyp dla Hoda biełaruskaj žančyny12

Niekatorym biełarusam z DNŽ i zamiežnym pašpartam treba budzie zdavać u Biełarusi adbitki palcaŭ6

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić