Mierkavańni

Adam Michnik biełarusam: Uspomnicie historyju ź Leninym u Šviejcaryi: vaša revalucyja pryjdzie!

Na fiestyvali intelektualnaj knihi Pradmova ŭ Varšavie adbyłasia sustreča sa znakamitym polskim myślarom, publicystam, palitykam, šmathadovym hałoŭnym redaktaram Gazety Wyborczej Adamam Michnikam. Najbolš cikavyja frahmienty jahonaha vystupleńnia nadrukavała vydańnie SN-plus. «I treba abaviazkova razumieć, što nie ŭsie, chto zastaŭsia ŭ Biełarusi, pavinny iści ŭ adkrytuju kanfrantacyju z režymam. Doktar, nastaŭnik, budaŭnik — kožny pavinien rabić svaju pramuju spravu. Ale abaviazkova pamiatać pry hetym, što naša sprava — spraviadlivaja, i naša pieramoha pryjdzie», — kaža Michnik.

Adam Michnik

Pra 2020-y ŭ Biełarusi…

Ci čakaŭ ja toje, što adbyłosia ŭ Biełarusi letam 2020 hoda? Tut darečnaja adsyłka da kudy bolš dalokaj historyi. U 1917-m Lenin zakančvaŭ svaju knihu «Dziaržava i revalucyja», dzie pisaŭ, što tolki budučyja pakaleńni, mahčyma, ubačać revalucyju ŭ Rasii. U hety momant u jahony pakoj uvajšoŭ palak Branicki, jaki ŭskliknuŭ: «Uładzimir Iljič, u Rasii — revalucyja!»

Tak i ja nie daviaraŭ u 2020-m svaim vačam, tamu što niezadoŭha da hetaha byŭ u Minsku, sustrakaŭsia z roznymi ludźmi, u tym liku sa svaim siabram Uładzimiram Mackievičam — i nichto ź ich nie dumaŭ, što chutka adbudziecca niešta padobnaje…

Mnie zdajecca, sprava tut u mientalnaj historyi biełaruskaha hramadstva. My pryvykli da stereatypu Biełarusi spakojnaj, mirnaj i kanfarmisckaj. U 1980-ch Aleś Adamovič napisaŭ, što jahonaja radzima — heta Vandeja pierabudovy, u jakoj ułady kateharyčna suprać pieramienaŭ, reformaŭ.

Ale nasupierak ujaŭleńniam, što biełarusy — takija voś kłasičnyja savieckija ludzi, adbyłosia biełaruskaje paŭstańnie. I ja dumaju, heta byŭ sihnał dla Pucina: treba padtrymlivać Łukašenku.

Pra toje, što było dalej…

Nu, a dalej zdaryłasia toje, što zdaryłasia… Vy pytajeciesia, što ciapier rabić? Chto vinavaty ŭ tym, što adbyłosia? Niama pramoha adkazu. Ale nie treba dumać, što ŭsio — heta kaniec śvietu! Tak nie byvaje.

Ciapier treba šukać adkazy na pytańnie, jakaja Biełaruś nam patrebna zaŭtra?

Jakuju Biełaruś my chočam bačyć u budučyni? I hetaja zadača, pa-pieršaje, dla emihrantaŭ, bo ŭ ich — svaboda słova. Pa-druhoje, dla sajuźnikaŭ z volnaha śvietu, dla ŭradaŭ Polščy, Litvy, Łatvii, Słavakii…

I treba abaviazkova razumieć, što nie ŭsie, chto zastaŭsia ŭ Biełarusi, pavinny iści ŭ adkrytuju kanfrantacyju z režymam. Lekar, nastaŭnik, budaŭnik — kožny pavinien rabić svaju pramuju spravu. Ale abaviazkova pamiatać pry hetym, što naša sprava— spraviadlivaja, i naša pieramoha pryjdzie.

Pra toje, što budzie paślazaŭtra

Važna razumieć i toje, što paśla nieminučaj pieramohi nie budzie imhniennaha raju, jak nie było jaho adrazu paśla parazy dyktatury ŭ nas, u čechaŭ, vienhraŭ… Bo ŭ transfarmacyi niama adzinaj łohiki — jana roznaja ŭ roznych ludziej i hrup hramadstva.

Darečy nahadać taksama, što ŭ revalucyi, z adnaho boku, jość dekłaracyja pravoŭ čałavieka i hramadzianina, a z druhoha — hiljacina.

Dekłaracyja — heta momant, kali ludzi źniščyli pastyłaje, a hiljacina — užo baraćba za ŭładu. I heta taksama vielmi niebiaśpiečna dla krainy i hramadstva. Hladzicie, što znoŭ ža adbyvajecca ŭ vienhraŭ, dy i ŭ nas, palakaŭ…

Usie ŭdałyja transfarmacyi paśla dyktatury — u Ispanii, Polščy, Čyli, Čechasłavakii — heta vynik kampramisu pamiž apazicyjaj i častkaj sistemy. Ja ŭpeŭnieny, naprykład, što ŭ Polščy ničoha b nie zdaryłasia biez roli Harbačova i Jaruzelskaha.

Viadoma, jany adkaznyja za kamunistyčnuju dyktaturu, ale varta sumlenna pryznać: bieź ich nie było b i taho, što my majem siońnia. Toje ž samaje zdaryłasia i ŭ Ispanii…

Nu, a ŭ Biełarusi ŭsio zaležyć ad miechanizmu padzieńnia režymu i taho, što budzie ź miechanizmam rasijskaha padzieńnia. Heta vielmi, vielmi važna. Vyjhraj u Rasii tendencyja prajeŭrapiejskaja…

Tak, zhodzien, heta siońnia nijak nie ŭjaŭlajecca vierahodnym. Ale chto dumaŭ u 1944-m hodzie, kali va ŭładzie byŭ Hitler, što zusim chutka Hiermanija stanie najvažniejšaj składovaj častkaj jeŭrapiejskaha hramadstva?

Pra viečnaje

Kultura nie moža pracavać jak instrumient, jak palityka. Vam siońnia treba pa-novamu dadumvać historyju Biełarusi, svajoj litaratury — treba vydavać, vydavać, vydavać… nie zabyvacca, što heta vaša siła.

Darečy, dyktatary taksama razumiejuć rolu kultury, choć i vielmi śpiecyfična. Adnak naš chryścijanski Boh tak zrabiŭ, što siarod prychilnikaŭ Łukašenki i Pucina niama talenavitych ludziej. A kali chtości z tvorčaj iskraj i pierachodziać na bok ciemry, to Boh źniščaje ich talent. Naprykład, jak u vypadku z akcioram i režysioram Michałkovym…

A voś tezis, jaki hučyć va Ukrainie, što ciapier nie treba pieravydavać Čechava, Tałstoha, Turhienieva — pa-mojmu, heta pamyłka. Rusafobski nacyjanalizm — niadobraja reč dla svabody, ja tak dumaju. Ja kateharyčna suprać rusifikacyi — ale i suprać zabarony ruskaj kultury. Budź to ŭ Ukrainie ci ŭ Polščy.

Pavinien zaŭvažyć, što ŭ škole ja byŭ hanarlivym palakam — pryncypova nie viedaŭ nivodnaj ruskaj litary. Ale potym na mianie akazali vielmi mocny ŭpłyŭ ruskija dysidenty, u vyniku staŭ vučyć ruskuju movu.

Jak pa mnie, to Pucin — heta nie Rasija, Pucin heta Pucin… I naš kanflikt nie z rasijskim hramadstvam, a z Pucinym.

Nie treba błytać Rasiju Puškina i Rasiju Pucina. Tak, my, palaki, majem z Puškinym svaje kanflikty, ale! Ale jon byŭ hienijalnym paetam, i jon užo pamior… Nie Puškin pasłaŭ va Ukrainu vojski, a Pucin. I tyja, chto jaho siońnia padtrymlivajuć, plujuć sami na siabie.

Sistemy Łukašenki i Pucina — archaičnyja prajekty, u jakich pa aznačeńni niama budučyni. A ź inšaha boku, prykłady Kuby, Karei … Choć i jany nie nie nieśmiarotnyja, chvaluje pytańnie: kali zdarycca finał?

I ja vam tak adkažu: niahledziačy na tumannaść, treba być aptymistami, treba vieryć u pieramieny. A paśla ich varta pamiatać pra try najvažniejšyja pryncypy pierabudovy byćcia vašaj krainy:

nie chłusić,

nie kraści,

nie spakušacca revanšam, tamu što jaho łohika — heta impuls savieckaha mientalitetu.

I jašče. Z turmy ja vynies dumku, jakuju b chacieŭ pieradać majmu siabru Uładzimiru Mackieviču:

ty nikoli nie pavinien čakać vyzvaleńnia — jano pryjdzie! Nie bojsia i nie čakaj.

Tak i ŭ vypadku ź Biełaruśsiu — pamiatajecie pra historyju ź Leninym u Šviejcaryi: vaša revalucyja pryjdzie! I daść Boh, kudy raniej, čym vy miarkujecie.

Viercie!

Kamientary

Ciapier čytajuć

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ6

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Mužčyna raźbiŭ videakamieru ŭ padjeździe, nadzieŭšy dla maskiroŭki trusy na hałavu8

Skandynavija pryciahvaje biełarusa: dalnabojščyk raskazaŭ ab pracy ŭ krai vikinhaŭ2

«Matroškami ŭžo nie ździviš». U Rasii zaklikali stvaryć svoj anałah Łabubu3

Viadučaja «Marafonu adzinstva» ŭ padtrymku Łukašenki adpačyvała ŭ Łatvii27

Na poŭnačy Bresta praciahvaje śmiardzieć, ułady zaklikajuć «nie panikavać»2

Sa Šviecyi departujuć jašče adnu biełaruskuju siamju11

Pad Bychavam adkryli pomnik archieałahičnaj znachodcy 1960 hoda. Jon padobny da nadmahilla

Va Ukrainie pad upłyvam pratestaŭ viartajuć niezaležnaść antykarupcyjnym orhanam8

U Miorach padletak pradavaŭ parnahrafiju, vykarystaŭšy numar susieda

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ6

Daviedalisia, jak žyvie Siarhiej «Chłopatnaje dzielca» Mironaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić