Pamior adzin ź lidaraŭ haradzienskich sacyjał-demakrataŭ i vykładčyk niamieckaj movy Michaś Patreba. Jamu było 77 hadoŭ. U apošnija hady jon mieŭ prablemy sa zdaroŭjem i pakutavaŭ na demiencyju.

Heta adbyłosia 23 lipienia. Spadar Patreba vykładaŭ u Hrodzienskim univiersitecie imia Janki Kupały, u 1990-ja hady nieadnojčy vyłučaŭsia ŭ deputaty ad demakratyčnych sił. Napisaŭ knihu «Nacyjanalnaja ideja i sacyjał-demakratyja», paviedamlaje «Biełsat».
U apošnija hady mieŭ prablemy sa zdaroŭjem i pakutavaŭ na demiencyju.
Michaś Patreba naradziŭsia ŭ 1945 hodzie ŭ vioscy Padčarniejki (kala Biełaviežskaj puščy). Aktyŭna supracoŭničaŭ z Hrodzienskaj asacyjacyjaj achviaraŭ stalinskich represij. Ukłaŭ knihu ŭspaminaŭ represavanaj biełaruskaj intelihiencyi «Nikoli bolej». Doŭhi čas pracavaŭ nad vialikim niamiecka-biełaruskim słoŭnikam.
U 1980-ja hady za niezaležnickija pohlady jaho zvolnili z univiersiteta. Patreba prajšoŭ usie sudy, dajšoŭ da Viarchoŭnaha i zdoleŭ adnavicca na pracy.
Pachavańnie spadara Michasia adbudziecca zaŭtra ŭ Hrodnie. Raźvitacca ź im možna budzie z 12-j hadziny ŭ kapličcy na mohiłkach na Antonava.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary