Naviedvajučy žyły rajon Kamiennaja Horka Łukašenka zapatrabavaŭ abmiežavać prypłyŭ ludziej u stalicu.
Naviedvajučy žyły rajon Kamiennaja Horka Łukašenka zapatrabavaŭ abmiežavać prypłyŭ ludziej u stalicu.
Pavodle jahonych słovaŭ, pryvatniki, akramia vysokadachodnaha žylla, pavinny budavać i sacyjalnaje, a taksama abjekty infrastruktury. Akramia taho, nieabchodna ŭziać pad žorstki kantrol arhanizacyi, jakija pracujuć užo na budaŭničym rynku. «Tyja z pryvatnikaŭ, chto siońnia nie pracuje ŭ budaŭnictvie, — da pabačeńnia», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy, majučy na ŭvazie nieabchodnaść razarvać adnosiny z tymi pryvatnymi budaŭničymi kampanijami, jakija ciapier pa roznych pryčynach spynili raboty.
Alaksandr Łukašenka asabliva adznačyŭ abmiežavańnie prytoku žycharoŭ u biełaruskuju stalicu. «Davajcie prymać usialakija rašeńni, kab abmiežavać prytok žycharoŭ u Minsk, — adznačyŭ jon. — Nam nielha źbirać u centry ŭvieś narod. Nichto dostup u Minsk nie zakryvaje, ale abmiažoŭvać prytok ludziej treba i, zychodziačy z hetaha, płanavać budaŭnictva žylla».
Jak adznačyŭ u svaim dakładzie prezidentu vykonvajučy abaviazki staršyni Minharvykankama Mikałaj Ładućka, kali ŭ pieryjad 2003‑2007 hadoŭ štohadovy prytok ludziej ź inšych rehijonaŭ u stalicu składaŭ 18‑19 tys. čałaviek, to ciapier hety prytok źmienšyŭsia i ŭ 2009 hodzie składzie kala 11 tys.
Mikałaj Ładućka taksama paviedamiŭ, što haradskija ŭłady apošnim časam stali adychodzić ad tak zvanaj teoryi kampaktnaha horada, jakaja praduhledžvała znos usich starych budynkaŭ i budaŭnictva na ich miescy novych. Heta pieryjadyčna vyklikała niezdavalnieńnie siarod hramadzian, asabliva ŭładalnikaŭ pryvatnych damoŭ, jakija znosili. Ciapier haradskija ŭłady padyduć da hetaj prablemy bolš razumna: buduć znosić tolki staryja damy i staracca nie čapać paraŭnalna novyja.
U suviazi z hetym Alaksandr Łukašenka adznačyŭ nieabchodnaść haspadarlivaha padychodu da prablemy.
Pavodle jaho słoŭ, «ludziej dušyć nie treba», ale hramadzianie taksama pavinny z razumieńniem stavicca da płanaŭ pa pašyreńniu Minska i stvareńniu bolš kampaktnaj zabudovy.
Kamientary