Bajden miakka paraiŭ Erdahanu nie błakavać ustupleńnie Šviecyi ŭ NATO
Bajden patelefanavaŭ Erdahanu, kab pavinšavać jaho ź pieramohaj na prezidenckich vybarach u Turcyi ŭ niadzielu. Jany abmierkavali ŭstupleńnie Šviecyi ŭ NATO i pastaŭki źniščalnikaŭ F-16.

Prezident ZŠA Džo Bajden zajaviŭ u telefonnaj razmovie z prezidentam Turcyi Redžepam Taipam Erdahanam, što jon choča, kab Ankara admoviłasia ad svaich piarečańniaŭ suprać ustupleńnia Šviecyi ŭ NATO, paviedamlaje «Jeŭrapiejskaja praŭda».
«Ja razmaŭlaŭ z Erdahanam. Ja pavitaŭsia z Erdahanam. Jon usio jašče choča papracavać nad čymści, nad F-16. Ja skazaŭ jamu, što my chočam zaklučyć ździełku sa Šviecyjaj, tak što davajcie zrobim heta. I my znoŭ budziem na suviazi adzin z adnym», — skazaŭ Bajden žurnalistam pierad adjezdam ź Biełaha doma ŭ štat Dełaver.
Adkazvajučy na pytańnie, ci čakaje jon ad Erdahana niejkich zruchaŭ u pytańni siabroŭstva Šviecyi ŭ NATO, Bajden skazaŭ, što havaryŭ pra heta z tureckim prezidentam.
«Ja ŭzdymaŭ hetaje pytańnie ź im. My pahavorym pra heta bolš na nastupnym tydni», — adznačyŭ jon.
Šviecyja i Finlandyja padali zajaŭki na siabroŭstva ŭ NATO ŭ minułym hodzie, ale Turcyja i Vienhryja ŭsio jašče nie ŭchvalili zajaŭku Šviecyi.
Turcyja imknułasia kupić u ZŠA źniščalniki F-16 na 20 miljardaŭ dalaraŭ i amal 80 madernizacyjnych kamplektaŭ. Ale pahadnieńnie zatarmazili praź piarečańni z boku Kanhresa ZŠA, jakomu nie padabajecca admova Ankary ŭzhadnić pašyreńnie NATO. Administracyja Bajdena nieadnarazova zajaŭlała, što padtrymlivaje hetaje pahadnieńnie.
-
U Amurskaj vobłaści Rasii dziaŭčyna vypadkova vykinuła $75 tysiač. Uvišnyja susiedzi znajšli na śmietniku: častku prapili, na reštu kupili dom
-
U achoŭnika Pucina zaŭvažyli ŭ rukach nieviadomuju pryładu. Ekśpierty vyznačyli jaho jak dron-pierachopnik
-
Stralba ŭ chmaračosie na Manchetanie: zabityja čatyry čałavieki, strałok zastreliŭsia
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary