«Tych, chto adsiedzieŭsia, byŭ nie adzin dziasiatak». Paŭličenka vykazaŭsia pra Sachaščyka i siłavikoŭ, jakija nie vyjšli na razhon pratestaŭ
Dźmitryj Paŭličenka, były kamandzir vajskovaj čaści 3214, a ciapier staršynia Biełaruskaj asacyjacyi vieteranaŭ śpiecnaza MUS «Čeść», daŭ kamientar Azaronku pra źnikłych palitykaŭ i pratesty ŭ 2020-m.

Pra 1990-ja hady i vajskoŭcaŭ pad «Pahoniaj»
Paŭličenka raspavioŭ, što ŭ 1990-ja jon byŭ inicyjataram taho, kab pry abjaŭleńni padziaki vajennasłužačym tyja adkazvali: «Słužu prezidentu i Ajčynie». Jon tłumačyć heta tym, što da refierendumu 1996 hoda isnavaŭ padzieł pamiž vajskoŭcami.
Niekatoryja nasili emblemu z «Pahoniaj». Tyja, chto padtrymlivaŭ Łukašenku, nasili «savieckuju emblemu z zoračkaj». Tamu, kab padkreślić, što jany słužać novaj uładzie, byŭ uviedzieny taki adkaz.
Paŭličenka zhadvaje, što ŭ toj čas jany atrymlivali zusim mały zarobak. U ich nie było nijakich sacyjalnych pakietaŭ, mahčymaści atrymać žyllo.
«U nas nie było vychadnych. U nas było pa čatyry-piać vyjezdaŭ na dzień na rekiet, vymahańnie, razboj, zabojstvy, vyzvaleńnie zakładnikaŭ. Dziakujučy hetym ludziam my tady vystajali i pieramahli złačynnaść na terytoryi Biełarusi. Heta nie była lohkaja vajna. Byli paranienyja i zahinułyja. My zapłacili darahuju canu».
Pra padziei 2020-ha
Paŭličenka zhadaŭ, što ŭ časie pratestaŭ u 2020-m hodzie asabista pajšoŭ u natoŭp. «Adna reč — havaryć z trybuny, a inšaja — asabistym prykładam pakazać. My ź vieteranami pajšli i vykonvali razam z AMAPam, śpiecyjalnym atradam chutkaha reahavańnia, bryhadaju śpiecyjalnaha pryznačeńnia tyja zadačy, što patrabavali abstaviny».
«Ja zaŭsiody žorstka i pryncypova stajaŭ na pazicyjach abarony našaj dziaržaŭnaści, prezidenckaj ułady, abarony pravoŭ i svabody našaha naroda. Luboj canoj vykanać zadaču pa abaronie pravaparadku i hramadzian»,
— padkreślivaje Paŭličenka, kali Azaronak u jaho pytajecca, čamu jaho tak nie lubić apazicyja.
Pra siłavikoŭ, jakija nie vyjšli razhaniać pratesty
Paŭličenka vykazaŭsia pra tych ludziej, jakich Łukašenka pazbaviŭ voinskich zvańniaŭ. Najpierš — pra Sachaščyka.
«Ja z taboju siabravaŭ. My z taboju padymali — ty svaju bryhadu, a ja svaju. Čaho ž ty pradaŭsia za piać złotych? I ŭsie astatnija — heta ludzi-zdradniki. Vas Radzima vučyła biaspłatna, apranała, abuvała, płaciła vam zarobak, davała kvatery. Čaho ž vam mała? I vy adpłacili takoju zdradaju».
Horš za zdradu, na dumku Paŭličenki, tyja, chto ŭ žniŭni 2020-ha adsiedzieŭ u adpačynku ci ŭziaŭ balničny, čakajučy, čym usio skončycca.
«Jość dastojny praciŭnik, jość svaje bajavyja siabry, a jość pramiežkavaje źviano, jakoje ni vašym ni našym. Heta jašče horš za zdradu. Tyja, chto adsiedzieŭsia, čakaŭ, chto ŭ hetaj situacyi vyžyvie. Takich, na žal, byŭ nie adzin dziasiatak».
Jon ličyć, što takich ludziej treba «znachodzić, vykarčoŭvać i stavić na miesca».
Pra źnikłych palitykaŭ
Vykazaŭsia Paŭličenka taksama nakont palityčnych zabojstvaŭ kanca 1990-ch — pačatku 2000-ch, u jakich jaho padazrajuć.
«U svoj čas my vielmi žorstka navodzili paradak u krainie. Heta šmat kamu nie padabałasia. I prydumali šmat lehiendaŭ i kazak pra niejkich źnikłych. Nu voś kolki ich šukajuć? Chiba što ŭžo ŭsiu Biełaruś pieraryli, pierašukali, kožnaha biełarusa spytali. Nu i dzie jany?» — pytaje jon.
U kancy razmovy Paŭličenka zapeŭniŭ, što siłaviki nikoli nie padviaduć Łukašenku. «Trochi kryvi, trochi bolu i trochi potu. A ŭ vyniku słužym prezidentu i Ajčynie», — upeŭnieny jon.
Čytajcie jašče:
Na mitynhu za Łukašenku vystupiŭ Paŭličenka i raskazaŭ pra «bandy Cichanoŭskaj» VIDEA
«Jany stralali ŭ śpinu»: dačka Zacharanki sustrełasia z eks-bajcom śpiecnazu Juryjem Haraŭskim
-
Pamierła 32‑hadovaja dyzajnierka Volha Šaŭcova — amal pałovu svajho žyćcia jana zmahałasia z ankałohijaj
-
Novy kanflikt vakoł «Pahoni». Litoŭcy vinavaciać biełaruski futbolny kłub u kradziažy ich simvoliki
-
U Vaŭkavyskim rajonie žycharku vioski aštrafavali za vialikuju kolkaść katoŭ. Ale jurystka dapamahła adbicca
«Ludziej prymušali dumać, što ničoha nikoli nie źmienicca». Chto taki antykamunist Łasła Krasnaharkai, jaki atrymaŭ Nobieleŭskuju premiju pa litaratury?

Kamientary