Śviet88

Premjerka Litvy: Jość niamała padstaŭ dla ŭnifikacyi abmiežavańniaŭ dla biełarusaŭ i rasijan

Pavodle jaje, vielmi važna źviarnuć uvahu na toje, što dla biełarusaŭ, jakija biahuć ad pieraśledu režymu Alaksandra Łukašenki, humanitarny kalidor zastaniecca ŭ lubym vypadku.

Premjer-ministarka Litvy Inhryda Šymanicie ličyć, što jość niamała padstavaŭ dla ŭnifikacyi abmiežavańniaŭ u dačynieńni da rasijanaŭ i biełarusaŭ. Pavodle jaje, vielmi važna źviarnuć uvahu na toje, što dla biełarusaŭ, jakija biahuć ad pieraśledu režymu Alaksandra Łukašenki, humanitarny kalidor zastaniecca ŭ lubym vypadku, piša Delfi.

«Ja dumaju, što ciapier jość niamała padstaŭ, a humanitarnyja vyklučeńni, u asnovie jakich lažyć abjektyŭnaja nieabchodnaść i pahroza ludziam, praciŭnikam režymu, (…) hetyja vyklučeńni jość i zastajucca», — skazała jana.

«I tady hetaja acenka zastaniecca ŭ vypadku z kožnym asobnym čałaviekam. Heta nie buduć całkam začynienyja dźviery. Ale dla šyrokich vyklučeńniaŭ, ja maju na ŭvazie, što robić ciapier režym Łukašenki, dla ich padstaŭ stała našmat mienš, — zaŭvažyła Šymanicie.

Premjerka padkreśliła, što z taho času, jak prymaŭsia zakon viasnoj, kali abmiarkoŭvalisia abmiežavańni dla rasijanaŭ i biełarusaŭ, situacyja značna źmianiłasia. Pavodle jaje słoŭ, na jaje źmienie adbiłasia i raźmiaščeńnie najmitaŭ «Vahniera» ŭ Biełarusi.

«Situacyja za hety čas źmianiłasia, asabliva paśla buntu «vahnieraŭcaŭ» i paśla taho, jak Łukašenka vyrašyŭ dać prytułak terarystyčnaj arhanizacyi na svajoj terytoryi. Viadoma, heta mianiaje i ahulnuju karcinu situacyi, i razumieńnie ryzyk», — akcentavała Šymanicie.

Jana ličyć, što peŭnyja prapanovy buduć sfarmavany jašče da pačatku vosieńskaj parłamienckaj siesii.

«Ja dumaju, što da pačatku vosieńskaj siesii źjaviacca niejkija prapanovy ab źmienie zakona. Ja nie mahu skazać, ci treba zraŭnavać usio na 100%, ci mahčymyja niejkija pramiežkavyja rašeńni, ale, ja dumaju, hetaja dyskusija ŭ parłamiencie adnovicca», — zaŭvažyła Šymanicie.

Raniej pra nieabchodnaść zraŭnavać biełarusaŭ i rasijanaŭ nieadnarazova havaryŭ prezident Litvy Hitanas Naŭsieda. 

Kamientary8

  • Mojša
    10.08.2023
    Usia heta histeryka z boku litoŭcaŭ nie źviazana z vajnoj bo ŭsim zrazumieła chto nasamreč viadzie vajnu, heta žałańnie vycisnuć biełarusaŭ ź Vilni jakaja i tak nie lituviskaja.
  • Arni
    10.08.2023
    A čvmu śvieta maŭčyć?
  • Vadzim
    10.08.2023
    Arni, bo ty nie zatykaješsia. Pierabivać nia choča

Ciapier čytajuć

«Usio tak ci inakš budzie vyrašacca na poli boju». Čym budzie zajmacca novaja kiraŭnica Misii demakratyčnaj Biełarusi va Ukrainie?13

«Usio tak ci inakš budzie vyrašacca na poli boju». Čym budzie zajmacca novaja kiraŭnica Misii demakratyčnaj Biełarusi va Ukrainie?

Usie naviny →
Usie naviny

Ukrainskija ataki pa rasijskich NPZ vyvieli z ładu kala 17% mahutnaściaŭ1

Dziciačy sadok u Tałačynskim rajonie zakryvać nie buduć. Baćki źviartalisia da Łukašenki, i jon ich vyrašyŭ pačuć1

Z Ukrainy ŭ Ispaniju viarnuli sabaku zahinułaha ispanskaha dobraachvotnika. Ispanski konsuł asabista šukaŭ jaho1

Prezident Polščy ŭnios u siejm prajekt zakona, jaki radykalna pavialičvaje termin atrymańnia hramadzianstva19

Stała viadoma pra aryšt žurnalista Paŭła Dabravolskaha3

«Žyvuć na Błakitnym bierazie». Łukašenka zapatrabavaŭ, kab «razumnyja handlary» išli handlavać u niepierśpiektyŭnyja vioski11

U hrodzienskim univiersitecie ŭvodziać dziažurnych, kab papiaredzić ekstremizm i praduchilić teraryzm

Pa krainie prajšoŭ Usiebiełaruski chresny chod11

Rasijskija siłaviki adrezali hienitalii azierbajdžancam, zakatavanym da śmierci padčas rejdu ŭ Jekaciarynburhu12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Usio tak ci inakš budzie vyrašacca na poli boju». Čym budzie zajmacca novaja kiraŭnica Misii demakratyčnaj Biełarusi va Ukrainie?13

«Usio tak ci inakš budzie vyrašacca na poli boju». Čym budzie zajmacca novaja kiraŭnica Misii demakratyčnaj Biełarusi va Ukrainie?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić