Kultura44

U Žyrovickim manastyry adrestaŭrujuć ikanastas, ź jakoha raniej vykinuli biełaruskija abrazy

U Śviata-Uśpienskim sabory Žyrovickaha manastyra adrestaŭrujuć baročny ikanastas XVIII stahodździa, jaki ŭ minułyja dziesiacihodździ źviedaŭ radykalnuju rusifikacyju. 

Ciapier zaviaršajucca ramontnyja raboty ŭ Žyrovickim Śviata-Uśpienskim sabory. Pavodle słoŭ namieśnika ministra kultury Siarhieja Sarakača, da 2025 hoda, akramia biahučaha ramontu ŭ chramie, płanujecca vykanać restaŭracyju i adnaho z najstarejšych u krainie ikanastasa.

U Žyrovičy ŭžo vyjazdžali śpiecyjalisty Nacyjanalnaha mastackaha muzieja, supracoŭniki «Biełrestaŭracyi», jakija vyvučali situacyju. Było praviedziena abśledavańnie stanu ikanastasa, vyjaŭleny tyja elemienty, jakija nieabchodna adnavić abo poŭnaściu zamianić. Raboty, na dumku namieśnika ministra, čakajucca surjoznyja. Jon spadziajecca, što srodki na ich buduć adšukany.

Vyhlad ikanastasa da 2009 hoda

Pieršapačatkova va Uśpienskim sabory byŭ tolki centralny ikanastas, pabudavany kala 1730 hoda, jaki dobra zachavaŭsia da našych dzion. U 1779 hodzie dla rośpisu hetaha ikanastasa, jak i ikanastasa Jaŭlenskaj carkvy, byŭ zaprošany majstar Ryhor Miadźviedski. Ikanastas sabora vykanany ŭ charakternym styli baroka. Źviartajuć na siabie ŭvahu abrazy apostałaŭ, centralnaja vyjava «Spasa Usiedziaržyciela» ŭ siarebranaj ramie. Bakavy ikanastas chranałahična adnosicca da ramontu chrama ŭ 60-ja hh. XIX st., jak i siarebranyja šaty na abrazach.

Pastupovaja zamiena biełaruskich baročnych abrazoŭ na «psieŭdaruskija»

U 2009 hodzie pa błahasłavieńni Patryjaršaha Ekzarcha ŭsiaje Biełarusi Mitrapalita Minskaha i Słuckaha Fiłareta siem staradaŭnich abrazoŭ ź ikanastasa Uśpienskaha sabora byli pieradadzieny Žyrovickim manastyrom u Nacyjanalny mastacki muziej Respubliki Biełaruś. Baročnyja abrazy byli zamienieny na sučasnyja, jakija vykananyja ŭ nibyta «staražytnaruskim styli» inakiniaj Anfisaj. Hetyja abrazy źjaŭlajucca dysharmaničnymi ŭ dačynieńni da baročnaha ikanastasa i baročnych interjeraŭ chrama.

Ci viernucca ŭ ramkach restaŭracyi histaryčnyja abrazy abo ich kopii, namieśnik ministra kultury nie paviedamiŭ.

Kamientary4

  • Jekk
    08.10.2023
    "russkij mir" nastupaje
  • b2
    08.10.2023
    Nu što. Movy niama. Vojska niama. Dziaržavy niama. Nie budzie i viery.A termin "biełarus" zamieniać prosta na "biełorośsijanin", a potym na "rośsijanin" hadoŭ praź dziesiać.
  • talentŽurnalista
    11.10.2023
    Adbyłasia pradzieja -- staryja abrazy zamianili na novyja, tolki što namalavanyja. Jość padstava parazvažać pra staŭleńnie žyrovickich manachaŭ da namolenych śviatyniaŭ. Ale aŭtar "publikacyi" na toje nie zdatny -- prosta epataž: "vykinuli"!!! Tak i chočacca zapytać -- a ty bačyŭ (bačyła), što vykinuli? Škada, što ateisty kamsamolec pisaŭ infu.

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra 26‑hadovuju biełarusku Vieru, jakuju pradali na orhany ŭ Mjanmu

Usie naviny →
Usie naviny

Viadučyja suśvietnyja ŚMI admovilisia padpisvacca pad novymi praviłami Pientahona. Im pahražaje pazbaŭleńnie akredytacyi2

Ź biełaruskaj draŭniny pabudavanaja nie tolki Ryha, ale i pałacy ŭ Brytanii

Ofis Cichanoŭskaj sapraŭdy razhladaje pierajezd u inšuju krainu. Najpierš — u Polšču53

Vajskoŭcy zajavili ab zachopie ŭłady na Madahaskary. U administracyi prezidenta śćviardžajuć, što jon zastajecca na pasadzie2

U Biełarusi ŭpieršyniu źjaviłasia vakcyna, jakuju baćki čakali hadami. Pa šalonym košcie, ale raskupili jaje ŭ momant9

MZS Ukrainy vydała zajavu ŭ suviazi z represijami pa «spravie Hajuna»29

Salihorski «Šachcior» aficyjna pryznali bankrutam3

Z bataničnaha sadu ŭ Hiermanii skrali hihanckuju raślinu, jakaja mocna śmiardzić padłaj6

U Homielskim cyrku kłoŭn padčas vystupleńnia praź nieaściarožnaść pakalečyŭ mužčynu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra 26‑hadovuju biełarusku Vieru, jakuju pradali na orhany ŭ Mjanmu34

Što viadoma pra 26‑hadovuju biełarusku Vieru, jakuju pradali na orhany ŭ Mjanmu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić