Usiaho patrochu

Jak šukać novych siabroŭ, kali tabie bolš za 30 i ty vymušany emihrant?

«Jak ludzi ŭ 30+ zavodziać siabroŭ, a? Ja voś paśla 30 tolki zhubiŭ. Pakul što adnaho, ale i siabroŭ u mianie na palcach adnoj ruki», — napisaŭ u tvitary Arciom Danilčyk. Jak šmat chto ź biełarusaŭ, jon byŭ vymušany źjechać z radzimy. Dva hady mužčyna buduje žyćcio ŭ ZŠA. I pošuk novych sacyjalnych suviaziej — nieadjemnaja častka mihracyi. Svaim dośviedam jon padzialiŭsia z «Našaj Nivaj».

Arciom Danilčyk. Fota: asabisty archiŭ

Arciomu 36 hadoŭ, i ciapier jon žyvie ŭ Ńju-Jorku.

— Jość ludzi, jakija majuć dvaccać-tryccać-piaćdziasiat siabroŭ, ale ja liču, što heta niemahčyma, − razvažaje surazmoŭca. — Kali my havorym pra sapraŭdnych siabroŭ, to ich nie moža być šmat. U mianie takich było mienš za dziesiać čałaviek.

Mužčyna kaža, što paśla adjezdu padtrymlivać suviaź stała našmat ciažej — uziać chacia b toj fakt, što pamiž Jeŭropaj i ZŠA davoli adčuvalnaja roźnica ŭ časavych pajasach, tamu ŭźnikajuć składanaści i z tym, kab padabrać zručny dla ŭsich čas. Niahledziačy na heta, u Arcioma jość siabar, ź jakim jon stelefanoŭvajecca pa niekalki razoŭ na tydzień.

— Zrazumieła, što stelefanavacca — heta zusim nie toje, što sustrecca, — adznačaje Arciom. — Siabar sprabavaŭ zrabić vizu, ale jamu čamuści admovili.

Sumna žartuje, što zaraz u jaho bolš šansaŭ sustrecca ź siabrami niedzie ŭ Varšavie, čym u Minsku. U biełaruskaj stalicy nikoha z dobrych znajomych nie zastałosia, usie byli vymušany źjechać paśla 2020 hoda. Arciom kaža, što z zadavalnieńniem by źlotaŭ u Polšču, ale pakul nie maje mahčymaści pakinuć terytoryju ZŠA — treba vyrašyć usie pytańni z dakumientami, a, kali heta atrymajecca, na žal, nieviadoma.

— Raniej ja trojčy pryjazdžaŭ u ZŠA, navat žyŭ tut hod, i, viadoma, mieŭ niejkija stasunki ź miascovymi. Užo tady zrazumieŭ, što siabroŭstva z amierykancami — heta cikavy dośvied. Naprykład, moj bos raspaviadaŭ, što jaho susied, ź jakim jon siabravaŭ, adnojčy vyklikaŭ na jaho palicyju. Pryčyna vyhladała davoli dziŭna: bos na niejki čas pastaviŭ svaju mašynu na drajvej hetaha znajomaha — jamu niešta treba było doma zabrać. Kali jon vyjšaŭ, palicyja ŭžo była na miescy. Dla mianie, viadoma, dziŭna, što čałaviek tak zrabiŭ zamiest taho, kab prosta padyści da susieda i paprasić pierajechać, kali aŭto sapraŭdy pieraškadžaje.

Arciom šmat pracuje ź ludźmi (jon źbiraje meblu dla klijentaŭ i robić niejkuju nievialikuju pracu ŭ domie kštałtu paviesić televizar ci palicu). Mužčyna źviartaje ŭvahu na toje, pra što jany razmaŭlajuć i jak heta robiać — kaža, što roźnica pamiž mientalitetam amierykancaŭ i biełarusaŭ sapraŭdy isnuje.

— Moža, kaniešnie, heta tolki majo pryvatnaje mierkavańnie, ale zdajecca, što siabroŭstva tut i ŭ Biełarusi vielmi adroźnivajecca. U ZŠA ty možaš viedać čałavieka ŭsiaho adzin dzień, a heta ŭžo ličycca siabroŭstvam. Z adnaho boku, heta dobra, a z druhoha…

Ja ŭkładaju ŭ słova «siabar» našmat bolš — sa svaimi siabrami ja siabruju pa 18—20 hadoŭ, my šmat čaho prajšli za hety čas. I kali my razam udzielničali ŭ pratestach u Biełarusi ŭ 2020 hodzie, heta vielmi abjadnoŭvała. A tut mianie ździŭlaje, kali ludzi znajomyja piać hadoŭ, a ničoha adno pra adno nie viedajuć. Chacia jany sustrakajucca, majuć niejkija supolnyja intaresy.

Arciom adznačaje: mahčyma, ciažkaści ŭ kamunikacyi ŭźnikajuć tamu, što jon i žychary Amieryki raśli ŭsio ž u pryncypova roznych umovach. Šmat da čaho amierykancy staviacca značna praściej — voś heta biełarusu vielmi padabajecca.

Niahledziačy na ŭsio składanaści, mužčynu ŭdałosia zavieści novyja znajomstvy. Šmat čaho ź biełaruskich realij amierykancy nie mohuć zrazumieć.

— My chadzili, naprykład, u kaljannuju. Zdajecca, dobra pasiadzieli. Ale ŭsio roŭna jość adčuvańnie, što niešta nie tak. Sam nie mahu zrazumieć, što kankretna. Moža, reč u tym, što ja suprać voli paraŭnoŭvaju toje, što było, z tym, što jość.

Miarkujučy pa svaim asabistym dośviedzie, Arciom daŭ niekalki parad tym, chto taksama pačynaŭ žyćcio z nula ŭ novaj krainie i imkniecca zavieści novyja znajomstvy.

— Hałoŭnaja parada: nie patrabujcie ad siabie šmat usiaho adrazu. Pieršy hod u emihracyi ŭ mianie byŭ čas tolki na pracu — u mianie było pa 70-80 pracoŭnych hadzin za piacidzionny pracoŭny tydzień.

Praz hod atrymałasia pracavać mienš, źjaviŭsia čas na chobi — a ja zaŭsiody lubiŭ baskietboł i valejboł. Pačaŭ chadzić hulać — paznajomiŭsia z adnym čałaviekam, jon potym zaprasiŭ mianie ŭ svaju kampaniju na pokier. Kaniešnie, u hetym vypadku nielha kazać pra sapraŭdnaje siabroŭstva — ale ja atrymaŭ novyja znajomstvy i mahčymaść z kimści bavić čas. Padumajcie, što vas cikavić i sprabujcie za heta začapicca. Kali siadzieć doma i ničoha nie rabić, viadoma, ty nikoha nie sustrenieš.

Arciom taksama rekamienduje źviarnuć uvahu na łakalnyja čaty ŭ telehramie, supołki ŭ fejsbuku — pieryjadyčna biełarusy kličuć papić razam harbaty niedzie ci pašpacyravać.

— Ja taksama chadziŭ na sustrečy dyjaspary, paznajomiŭsia z adnym chłopcam. Jon davoli relihijny, a ja nie, tamu ŭ niekatorych momantach mnie ciažka jaho zrazumieć. Ale na biejsboł my razam schadzili. Sama hulnia — darečy, vid sportu numar adzin u ZŠA — mnie padałasia niecikavaj, ale ŭ Amierycy ź luboj spartyŭnaj padziei robiać sapraŭdnyja šou, tudy možna iści navat tolki pa atmaśfieru. Ja vielmi lublu chakiej i ŭ mianie jość mini-mara trapić na ŭsie chakiejnyja areny, dzie matčy NCHŁ hulajucca. Moža, taksama z kimści ŭdasca paznajomicca.

Apošniaja parada ad Arcioma — źviartać uvahu na svoj emacyjanalny stan.

— Kali ty na chutkim ekspresie imčyšsia da depresii, to, viadoma, nie budzie nijakich sił ni na chobi, ni na pošuk novych znajomstvaŭ. I z ułasnaha dośviedu adznaču: tak, aziracca možna, ale nie treba na hetym zavisać. Žyćcio źmianiłasia, i źmianiłasia nazaŭždy.

Čytajcie taksama:
Jak pracuje i kolki zarablaje biełaruskaja doktarka ŭ Čechii
«Čužyna heta ci nie čužyna? — zadumvajusia čarhovy raz»
«Jazyk bolš-mienš «raźviazaŭsia». Biełarus raskazaŭ, jak jon vučyć polskuju movu ŭ Polščy, sam sabie stvarajučy asiarodździe

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dźmitryj Łukašenka choča pastavić pad kantrol usie mabilnyja telefony11

Dźmitryj Łukašenka choča pastavić pad kantrol usie mabilnyja telefony

Usie naviny →
Usie naviny

Jak minimum 68 mihrantaŭ zahinuli la bierahoŭ Jemiena ŭ vyniku krušeńnia łodki, dziasiatki źnikli bieź viestak3

Rasija mocna paškodziła važny most u Chiersonie. Ci kaža heta pra padrychtoŭku da desantu na pravy bierah?2

Łukašysty vierać, što zmohuć źniać sankcyi ni za što. Heta realna?25

U Vilni ŭ śmiećcievym kantejniery niepadalok ad ambasady Rasii znajšli častki cieła zabitaha padletka7

Japoncy z dapamohaj 3D-druku pabudavali dom ź ziamli, a nie bietonu

U Biełarusi źjaviłasia vakansija z zarobkam 33 tysiačy rubloŭ. Kaho šukajuć?1

U Prazie na chakiejnym turniry na lod vybiehła raźjušanaja maci adnaho z hulcoŭ VIDEA1

U Sočy zatrymali dziaŭčat i chłopca, jakija rabili sełfi na fonie pałajučaj naftabazy5

«Dar Mareny». Na Dziatłaŭščynie znajšli nieapahanskaje nadmahille6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryj Łukašenka choča pastavić pad kantrol usie mabilnyja telefony11

Dźmitryj Łukašenka choča pastavić pad kantrol usie mabilnyja telefony

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić