Hramadstva3636

Natalla Kačanava: Ruskaja mova — heta i naš nacyjanalny nabytak

Staršynia Savieta Respubliki znachodzicca ź vizitam u Biškieku. Jana biare ŭdzieł u plenarnym pasiadžeńni Mižparłamienckaj asamblei SND, a taksama va ŭračystaściach z nahody 95-hodździa Čynhiza Ajtmatava.

Natalla Kačanava. Fota: BiełTA

«2023 hod u Sadružnaści Niezaležnych Dziaržaŭ abjaŭleny hodam ruskaj movy jak movy mižnacyjanalnych znosin. Simvalična, što mienavita hetaj temaj adznačana siońniašniaje plenarnaje pasiadžeńnie Mižparłamienckaj asamblei. Bo vialikaja ruskaja mova — heta mahutny abjadnaŭčy pačatak miljonaŭ ludziej, važny faktar jeŭrazijskaj intehracyi i ahulny zdabytak usich narodaŭ Sadružnaści, — skazała Natalla Kačanava.

— Ab značnaści ruskaj movy kazaŭ na pasiadžeńni Savieta kiraŭnikoŭ dziaržaŭ SND u Biškieku i Alaksandr Ryhoravič Łukašenka: ruskaja mova — heta nie rasijskaja mova. Heta naša ahulnaja mova. My byli ŭ adzinaj dziaržavie doŭhi čas. A zychodziačy z kancepcyi, što mova — heta žyvoje, toje, što tvorča raźvivajecca, dyk my ž razam raźvivali hetuju ruskuju movu. Tam čaścinka azierbajdžancaŭ, uźbiekaŭ, tadžykaŭ. Nie tolki ruskich i biełarusaŭ», — praciahnuła staršynia Savieta Respubliki.

Biezumoŭna, ruskaja mova dla nasielnictva Respubliki Biełaruś nie čužaja, adznačyła Kačanava.

«Heta i naš nacyjanalny nabytak. Biełarusy za svaju šmatviakovuju historyju ŭnieśli niemały ŭkład u jaje raźvićcio i ŭzbahacili jaje. Dziakujučy ruskaj movie my majem mahčymaść bolš maštabnych i pramych kantaktaŭ u halinie adukacyi, navuki, kultury, mastactva. Pašyrajem intelektualnyja i infarmacyjnyja haryzonty plonnaha supracoŭnictva z brackimi narodami, prasoŭvajučy idei dobrasusiedstva i miralubnaści», — padkreśliła staršynia Savieta Respubliki.

«Na žal, nie ŭsiudy hetyja prostyja i zrazumiełyja aryjenciry ŭ pašanie. Maje miesca niehatyŭnaja tendencyja, kali ruskuju movu vykarystoŭvajuć jak mišeń dla palityčnaha, kulturnaha i maralna-duchoŭnaha padaŭleńnia ruskamoŭnaha nasielnictva.

I heta nie moža nas nie turbavać, — dapoŭniła Natalla Kačanava. — Jak skazaŭ biełaruski lidar: stracić siońnia ruskuju movu — heta stracić svaju historyju, sučasnaść i svaju budučyniu. My ad jaje nikoli nie admaŭlalisia i nie admovimsia. Bolš za toje, budziem zaŭsiody za jaje zmahacca».

Kamientary36

  • Vierojatnyj
    17.11.2023
    Praŭdu kažaš: jabaćki i nievierojatnyje razam až dahetul svaju rasiejščynu bierahuć i ŭzbahačajuć. Apošnija - navat za miažoj! 
  • čio?
    17.11.2023
    nie słuchała. bo nie razumieju)
    na fota hladžu.. niejkija vałasy ŭ jaje... płocha pakrašanyja
  • Šłapty
    17.11.2023
    Hučyć daže inciaresna - saŭrymiennyja pidali, ci kačestva na dupi. Čyłaviečaski jenzyk katory pabidił na Madahaskary. Nu i ŭsio takoje )))

Ciapier čytajuć

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»2

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»

Usie naviny →
Usie naviny

«Škada, što ludzi mianie ličać takim idyjotam». Dziadok raskazaŭ, jak jaho zmahli vysačyć paśla piaci miesiacaŭ padpolla11

Na matč miedyjalihi ŭ Minsku pradadziena 27 tysiač kvitkoŭ2

Viadučaja STB katałasia na rasijskich numarach, jakija niechta prylapiŭ na skotč — i nie viedała pra heta. Cud rastłumačyli ŭ 1024

Trupy chatnich žyvioł pačali znachodzić u Minsku2

Vystup hurta «Technałohija», jaki płanavaŭsia siońnia ŭ Pleščanicach, admienieny3

Kučuk: Ja dva razy płakaŭ u kamiery naŭzryd, kab źniać psichałahičnuju napruhu

Cichanoŭskaja lacić u ZŠA. Što tam płanujecca?13

U vioscy pad Minskam pradajuć katedž z łaźniaj, padobnaj na haściničny numar1

U manastyr Natalla Piatkievič padabrała da chustački francuzskaje palito18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»2

«Hubazikaŭcy schilajuć Kaleśnikavu da vysyłki, ale jana nie choča»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić