Usiaho patrochu

Pahladzicie fota ŭpieršyniu vyjaŭlenaha hłybakavodnaha vaśminoha i jaho čaroŭnych inšapłanietnych dziaciej

Kamanda navukoŭcaŭ, jakija pracujuć la ŭźbiarežža Kosta-Ryki, identyfikavała čatyry raniej nieviadomyja vidy hłybakavodnych vaśminohaŭ u rajonie hidratermalnych krynic na dnie akijana.

Naradžeńnie vaśminoha z hrupy jajek u «jaślach» la padvodnaj hary Tengosed / Fota: Schmidt Ocean Institute

Raznastajnaść i pryhažość žyćcia na našaj płaniecie nie pierastajuć uražvać. Mižnarodnaja navukovaja hrupa z Schmidt Ocean Institute vyjaviła jak minimum čatyry novyja vidy hłybakavodnych vaśminohaŭ padčas dźviuch ekśpiedycyj u 2023 hodzie, padčas jakich navukoŭcy daśledavali padvodnyja hory la cichaakijanskaha ŭźbiarežža Kosta-Ryki.

Fota: Schmidt Ocean Institute

Padčas svajoj pieršaj ekśpiedycyi ŭ červieni 2023 hoda kamanda znajšła dva «dziciačyja sadočki», źviazanyja z hidratermalnymi krynicami. Praz paŭhoda navukoŭcy viarnulisia da hetych vaśminohavych jaślaŭ i pierakanalisia, što jany, zdajecca, aktyŭnyja kruhły hod. Taksama daśledčyki nazirali niekalki inšych novych vidaŭ vaśminohaŭ udalečyni ad hidratermalnych krynic.

Novanarodžany vaśminoh ździajśniaje adno sa svaich pieršych płavańniaŭ u žyćci / Fota: Schmidt Ocean Institute

Adzin z novych vaśminohaŭ źjaŭlajecca pradstaŭnikom hłybakavodnaha rodu Muusoctopus. Jaho vyrašyli nazvać Dorado Octopus u honar pieršapačatkovaha miesca adkryćcia — nievialikaha ahaleńnia skały, jakaja nieaficyjna zaviecca El Dorado Hill. Astatnija try z vyjaŭlenych novych vidaŭ usio jašče apisvajucca kamandaj.

Maci-vaśminohi časta skručvajucca ščupalcami i prysoskami vonki. Daśledčyki miarkujuć, što heta abarončaja pazicyja suprać drapiežnikaŭ. Paśla taho, jak samka vaśminoha adkładaje jajki, jana zaŭsiody dahladaje ich: uvieś čas vientyluje, pramyvajučy strumieniem vady; prybiraje staronnija pradmiety i brud. Na praciahu ŭsiaho pieryjadu raźvićcia jajek samka zastajecca la hniazda bieź ježy i tamu amal zaŭsiody pamiraje paśla vyłupleńnia moładzi. Samki hłybakavodnych vaśminohaŭ mohuć pravodzić pobač z kładkaj niekalki hadoŭ, bo z-za nizkaj tempieratury vady raźvićcio jajek adbyvajecca asabliva doŭha / Fota: Schmidt Ocean Institute

Pakul daśledčyki nazirali, jak tolki mienavita Dorado adkładvaŭ jajki ŭ hidratermalnych krynicach. Adkryćcio dadaje dokazy taho, što rod Muusoctopus evalucyjanavaŭ tak, kab adkładać jajki ŭ ciopłych krynicach na marskim dnie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy12

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskaja vučonaja ŭ 47 hadoŭ emihravała z-za pazicyi. Jana pakinuła navuku i pajšła pracavać na fabryku12

Padčas udaraŭ pa Tehieranie zahinuli ziać i niaviestka Ali Chamieniei8

Iran, vierahodna, zakryŭ Armuzski praliŭ1

Stała viadoma, jak Tramp kiruje vajskovaj apieracyjaj suprać Irana3

Mužčyna na sapbordzie, jaki zahinuŭ u Śvisłačy ŭ centry Minska, udaryŭsia hałavoj ab most, kali fatahrafavaŭsia2

«Biełavija» paviedamiła, što ciapier budzie z rejsami ŭ Dubaj i Dochu

Źjaviłasia VIDEA traplańnia iranskaha «Šachieda» ŭ chmaračos u Bachrejnie

Rezidencyja ajatały Chamieniei lažyć u ruinach, što ź im samim — nieviadoma3

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy12

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić