Mierkavańni2020

«Marzaluk — patryjot. Ale jaho los pakazvaje pamyłku tych, chto raźličvaŭ prasoŭvać biełaruščynu ŭ ramkach łukašenkaŭskaha režymu»

U novym vypusku «Tok» adzin z samych aŭtarytetnych biełaruskich historykaŭ prafiesar Aleh Łatyšonak raskazaŭ pra svaje adnosiny da deputata i historyka Ihara Marzaluka.

«Ja kaliści jaho lubiŭ, kali jon maładym byŭ jašče, vielmi zdolnym historykam», — pryznajecca Łatyšonak i dadaje:

«Jaho los pakazvaje, jak pamylalisia tyja, chto dumaŭ, što možna biełaruščynu prasoŭvać u ramkach łukašenkaŭskaha režymu.

Nie sumniavajusia, što Marzaluk — heta patryjot Biełarusi. Ale toje, što jon firmuje (padtrymlivaje režym svaim aŭtarytetam. — NN) svajoj asobaj, heta ŭžo prykład maralnaha padzieńnia historyka i jaho navukovaha aŭtarytetu».

Pa słovach Łatyšonka, jaho z Marzalukom spałučaje admaŭleńnie lićvinizmu ci idei ab tym, što «Biełaruś — heta Vialikaje Kniastva Litoŭskaje».

«Marzaluk pakazaŭ na dakumientach, što ŭ XVI stahodździ na našaj terytoryi byli rusiny i litoŭcy. Jany byli asobnymi nacyjami. Z maich daśledavańniaŭ vynikała toje samaje. I heta hałoŭnaje, što nas spałučaje jak historykaŭ. Ja liču jaho pracy taho pieryjadu vielmi kaštoŭnymi», — tłumačyć Łatyšonak.

Adnosna taho, čamu Marzaluk zrabiŭ vybar na karyść pabudovy karjery ŭ łukašenkaŭskaj viertykali, Aleh Łatyšonak havoryć, što nie admaŭlaje «pryncypu niejkaha patryjatyzmu».

«Jak jamu zdavałasia, Łukašenka budzie pry ŭładzie, i niešta treba rabić biełaruskaje pry im. Navat zdavałasia, što jość niejkija mahčymaści. Jašče ŭ 2018-m, 2019-m hodzie taja ž ułada dazvoliła miakkuju biełarusizacyju.

Ale Marzaluk nie zrazumieŭ sutnaści hetaj ułady, što jana tak ci inakš antybiełaruskaja, što moža zaihryvać ź biełaruščynaj, ale ŭ samoj svajoj istocie jana antybiełaruskaja. Tamu heta i pryviało Marzaluka da taho miesca, u jakim jon znachodzicca ciapier».

Hladzicie całkam:

Kamientary20

  • Historyk
    25.03.2024
    Marzaluk pakazaŭ na dakumientach, što ŭ XVI stahodździ na našaj terytoryi byli rusiny i litoŭcy. Jany byli asobnymi nacyjami. ////// Jakija nacyi ŭ 16 st., dziadźka??????
  • Tekla
    25.03.2024
    [Red. vydalena]
  • try-četyre
    25.03.2024
    Tyja dakumienty Marzaluk adkapaŭ pad Babrujskam, razam sa šlemam jakohaś kniazia i staražytnaj rakietaj, što na homsielmašy vypuskajuć. 
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu27

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Usie naviny →
Usie naviny

Žonka pasła ŭ Turcyi i byłoha pres-sakratara MZS Hłaza bolš nie viadzie ranišni efir na BT7

Ramzan Kadyraŭ ledź nie patanuŭ na adpačynku ŭ Turcyi9

Kryvavaja stralanina: što adbyvajecca pamiž Kambodžaj i Tajłandam?

«Kazachstanski kvartał» i novabudoŭli ŭ Čyžoŭcy, Masiukoŭščynie, Łošycy. Jak budzie zabudoŭvacca Minsk3

Hałoŭny trenier «Niomana» vykanaŭ dziŭny taniec paśla pieramohi ŭ matčy Lihi kanfierencyj

«Zmahła raźvitacca pa-ludsku». U Polščy ŭ biełaruski pamior muž — jana raskazała, jak dastaviła prach na radzimu i arhanizavała pachavańnie

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu11

Francyja vyrašyła pryznać Paleścinskuju dziaržavu. Izrail zajaviŭ, što heta «ŭznaharoda za teraryzm»15

Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu27

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić