Hramadstva11

U Krevie miascovy haspadar sabraŭ samarobny traktar z aŭtazapčastak

«Jon lubić techniku, i technika lubić jaho!», — tak z honaram havoryć pra svajho muža Alaksandra Taćciana Trus. Pa słovach žančyny, jaje muž vałodaje ŭnikalnymi navykami i viedami, jakija dazvalajuć jamu ramantavać aŭtamabili i navat źbirać ich praktyčna z nula. Pra heta śviedčyć samarobny traktar na ich učastku, jaki Alaksandr sabraŭ dla svajoj haspadarki, piša smarhonskaja rajonka «Śvietły šlach».

U dzień pryjezdu karespandentaŭ vydańnia ŭ Kreva haspadara traktara nie było doma, ale pra ŭsie tonkaści niezvyčajnaha chobi svajho muža raskazała jahonaja žonka.

«Luboŭ da techniki majmu mužu, napeŭna, pryščapiŭ jaho baćka jašče ŭ dziacinstvie, jaki ŭsio žyćcio prapracavaŭ na traktary. U Alaksandra niama niepatrebnaj detali, i ničoha jon nie vykidaje ŭ mietałałom. Kaža, što kali-niebudź hetaja haječka abo šaściareńka moža stać častkaj vialikaha miechanizmu. Voś tak prykładna pa krupinkach jon niekalki hadoŭ i źbiraŭ hety traktar», — raskazała Taćciana Trus.

Ni čarciaža, ni eskiza dla realizacyi svajoj zadumki ŭ mužčyny nie było. Vykarystaŭ toje, što padychodziła ad inšych aŭtamabilaŭ. Kali padbiraŭ zapčastki dla svajho traktara, uličvaŭ ich sumiaščalnaść. Časam davodziłasia dapracoŭvać i pierarablać niekatoryja vuzły, kab jany idealna spałučalisia pamiž saboj. U vyniku ŭvažlivaha płanavańnia i ekśpierymientaŭ atrymaŭsia aryhinalny i funkcyjanalny transpartny srodak.

Siońnia biez samarobnaha traktara siamji Trusaŭ było b składana spraŭlacca z haspadarkaj. Niahledziačy na toje, što ŭčastak kala ich doma pa viaskovych mierkach i nievialiki, žalezny pamočnik vykonvaje mnostva zadač: vosieńniu i viasnoj zavorvaje aharod i pole pad pasadku bulby, a ciaham hoda pieravozić hruzy. Uletku, naprykład, traktar vykarystoŭvajuć dla pieravozki siena.

Kamientary1

  • jakoje siena? jakija hruzy?
    17.08.2024
    Numara niama, to bok niezarehistravany, značyć pa darohach jeździć nielha, ŭ tym liku pa hruntovych.

Ciapier čytajuć

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Vieterana Biełaruskaha mietałurhičnaha zavoda asudzili. Mierkavana, za Hajuna3

«Adbiarycie ŭ hetych nieadekvatnych piłu!» Jak deputaty «naviali paradak» na histaryčnych mohiłkach u Breście3

Babaryka: Kalehi, jakija dali pakazańni suprać mianie, nie zmohuć patłumačyć, čamu heta zrabili, kab nie stracić pavahu ŭnukaŭ14

«Spačatku było ciažka, a potym zvykaješ». Eks-hulec zbornaj Biełarusi vosiem miesiacaŭ pravioŭ u ŁPP10

Na trasie M1 uklučyli ekśpierymientalnuju sistemu łazieraŭ dla kiroŭcaŭ2

«My ničoha nie baimsia»: Zialenski prakamientavaŭ pahrozy z boku Irana

Madžtaba Chamieniei vyžyŭ padčas abstrełu Izraila, bo vyjšaŭ u toj momant z domu2

Što aznačaje rasśledavańnie Mižnarodnaha kryminalnaha suda dla Łukašenki i biełarusaŭ? Tłumačyć Kaciaryna Dziajkała19

Piać tendencyj, jakija źmianiajuć suśvietny rynak štučnaha intelektu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić