Kultura

Vychodzić novaja kniha fiłosafa Valancina Akudoviča

«Šołach moŭčy» — novaja kniha biełaruskaha fiłosafa Valancina Akudoviča nieŭzabavie vyjdzie ŭ miežach inicyjatyvy «33 knihi dla inšaj Biełarusi». Zbornik tekstaŭ intelektuała — sumiesny prajekt biełaruskaha vydaviectva «Halijafy» i makiedonskaha Goten Publishing, piša Reform.news.

U knizie sabranyja teksty Valancina Akudoviča roznych hadoŭ.

«Ad prahramnaha ese «Pračnucca rankam u svajoj krainie» da vieršaŭ, pryśviečanych siabram, da humarystyčnych afaryzmaŭ pra Boha i śviet, — pradstaŭlaje novaje vydańnie inicyjatyva «33 knihi dla inšaj Biełarusi». — Biblejskija matyvy ŭ zborniku sustrakajucca z žartami pra Boha, asabistaja historyja pra levaje voka, jakoje Akudovič straciŭ u savieckim vojsku, staić pobač z hłybokim traktatam pra movu jak adzin z najvažniejšych elemientaŭ čałaviečaha isnavańnia. Kožny, chto pračytaje hetuju knihu, pahłybicca nie tolki ŭ śviet dumki adnaho z najvydatniejšych biełaruskich fiłosafaŭ, ale i ŭ jaho bijahrafiju, ciesna źnitavanuju z historyjaj i sučasnaściu biełaruskaha kulturnaha abšaru».

U anatacyi da vydańnia padkreślivajecca kanceptualny składnik zbornika tekstaŭ.

«Valancin Akudovič — adna z centralnych fihuraŭ biełaruskaha adradžeńnia pierachodnaha pieryjadu, pradstaŭniki jakoha kłapacilisia pra nacyjanalnaje samavyznačeńnie, pieraadoleńnie kałanijalnaj spadčyny i stanaŭleńnie biełaruskaj kultury. «Čas, u jaki adbyvałasia Biełaruś», jak akreślivaje Akudovič niečakanaje zdabyćcio dziaržaŭnaha suvierenitetu, byŭ časam vialikich spadziavańniaŭ i kulturnaha ŭzdymu, — zaŭvažajecca ŭ anatacyi. — U nastupnyja dziesiacihodździ pradstaŭnikam nacyjanalnaha adradžeńnia daviałosia admovicca ad mnohich svaich maraŭ. Dla niekatorych heta pryviało da vialikaha rasčaravańnia, u toj čas jak inšyja sprabavali trymacca za toje, čaho nikoli nie isnavała. Hetuju situacyju Akudovič usprymaje jak mahčymaść parazvažać pra miescaznachodžańnie čałavieka ŭ mnohich vymiareńniach: mižasabovym, palityčnym, kulturnym, ekzistencyjalnym. Hetaja čyrvonaja nitka razvažańniaŭ Akudoviča prachodzić i ŭ knizie «Šołach moŭčy».

«Halijafy» — niezaležnaje biełaruskaje vydaviectva, zasnavanaje ŭ 2007 hodzie. 16 krasavika 2022 hoda pa rašeńni Ministerstva infarmacyi Biełarusi jano było vymušana spynić vydavieckuju dziejnaść.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie11

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Usie naviny →
Usie naviny

U Mazyry žančyna ledź nie pamierła ad lačeńnia ihołkaŭkołvańniem. A ŭvodziła sabie zvyčajnyja ihołki ad šprycoŭ1

Minadukacyi Polščy ŭskładniła pastupleńnie va ŭniviersitety mnohim zamiežnikam

Palina Šarenda-Panasiuk namalavała pa pamiaci płan kałonii ŭ Zareččy1

U Miorskim rajonie žančyna zahinuła ad udaru tokam, kali nadzimała basiejn

Letaś u Vilni ŭ biełarusaŭ naradziłasia kala 100 dziaciej31

Anton čatyry hady chavaŭsia ad łukašystaŭ u rodnych Baranavičach — zatrymali, kali vyrašyŭ zdać na pravy10

Łukašenka pieražyvaje, što na rynku Rasii «ŭsie topčucca», i choča handlavać ź ES. Voś jak ciapier vyhladaje situacyja ŭ zamiežnym handli12

U Novaj Ziełandyi žančyna viezła dvuchhadovaje dzicia ŭ valizcy — palicyja raźbirajecca

Hety dyzajnier z Uhandy pieraviarnuŭ śviet mody — sekandam2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie11

Vialikaja hutarka z Franakam Viačorkam — pra kruhły stoł z Łukašenkam, pamyłki, chejtaraŭ i hałoŭnaje dasiahnieńnie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić