Hramadstva3232

Dziajkała: Važna, kab praces nad Łukašenkam adbyŭsia ŭ Minsku

U novym vypusku TOKu viadomaja jurystka, kolišniaja zahadčyca kafiedry mižnarodnaha prava fakulteta mižnarodnych adnosin BDU Kaciaryna Dziajkała acaniła šancy Alaksandra Łukašenki pradstać pierad sudom.

Zaraz jość try treki, pa jakich Alaksandra Łukašenku sprabujuć pryciahnuć da adkaznaści praź Mižnarodny kryminalny sud.

Fota: Sean Gallup / Getty Images

Pieršy źviazany z materyjałami, jakija padała Litva, — ab tym, što niepažadanych biełarusaŭ vypichvajuć z krainy. Druhi trek utrymlivaje śviedčańni ab udziele ŭładaŭ Biełarusi ŭ prymusovym vyvazie ŭkrainskich dziaciej. Jaho padrychtavała hrupa razam z Paŭłam Łatuškam. Treci ŭklučaje materyjały, jakija sabrali «Reparciory bieź miežaŭ», — ab tym, što ŭ Biełarusi całkam kryminalizavana prafiesija žurnalista. 

@tokbelarus Łukašienko v Haaha - eto riealno i nužno? #łukašienkt #aleksandrłukašienko #biełaruś #našaniva #novostibiełarusi #biełaruśnovosti ♬ Call Me - Sped Up - plenka

Jak adznačaje ekśpiert, toje, što padrychtavali «Reparciory bieź miežaŭ», ni ŭ jakim razie nielha nazyvać ni iskam, jak heta padajecca ŭ presie, ni skarhaj (complaint) jak u aryhinale.

«Adbyłasia prosta pieradača infarmacyi ab peŭnych złačynstvach da viedama prakuroru pa artykule 15 Rymskaha statuta. (…) Budziem kazać ščyra, prakuror, u pryncypie, moža ŭvohule nie źviarnuć uvahi na hetuju infarmacyju, a moža i źviarnuć», —

tłumačyć Dziajkała i dadaje, što dobraja navina zaklučajecca ŭ tym, što pa refierale, padadzienym Litvoj, užo raspačałasia papiaredniaje rasśledavańnie.

Da hetaj spravy, zaŭvažaje jurystka-mižnarodnica, mohuć dałučyć infarmacyju, jakuju pieradali «Reparciory bieź miežaŭ», kali jana relevantnaja.

Kali havaryć ab materyjałach, jakija datyčać vyvazu ŭkrainskich dziaciej, to nieabchodna viedać, jakija z realnych vypadkaŭ mohuć być adniesieny da vajennych złačynstvaŭ. Nieabchodny dokazy niepasrednaj datyčnaści Łukašenki, bo, jak padkreślivaje ekśpiert, «indyvidualnaja kryminalnaja adkaznaść budujecca na pryncypie asabistaj viny».

Tamu, jak zaŭvažaje Dziajkała, «realny niejki vypadak — heta refierał Litvy (…) Tut pa-lubomu budzie adkaz: tak ci nie».

Adnak nielha ličyć, što navat u vypadku vydačy ordara na aryšt Łukašenki jon budzie sapraŭdy aryštavany.

«Nakolki heta vyljecca ŭ jurydyčnuju realnuju praceduru, nieviadoma», — zaŭvažaje Dziajkała i tłumačyć, što abvinavačańnie Łukašenki pa troch roznych błokach (saŭdzieł u vajennaj ahresii suprać Ukrainy, vyvaz ukrainskich dziaciej, represii suprać biełarusaŭ) patrabuje asobnaha raźbiralnictva:

«Adkaznaść za ŭsie hetyja rečy nikoli nie moža adbyvacca ŭ adnym sudzie ci trybunale. Heta roznyja rečy. I heta zaležyć ad taho, jakaja struktura, jakim čynam instytucyjna heta budzie arhanizavana. I bolš za toje, Łukašenka nie moža rastraicca i adkazać za ŭsio».

Akramia hetaha, jak adznačaje jurystka, «naša situacyja (…) nie ciahnie na mižnarodny trybunał, kali my pahladzim, u suviazi ź jakimi situacyjami stvaralisia mižnarodnyja trybunały. (…) Akramia hetaha, heta vielmi doraha. Na trybunał pa Juhasłavii da dvuchsot ź niečym miljonaŭ za hod traciłasia».

Jurystka adznačaje, što ŭ ideale pavinien być stvorany źmiašany trybunał — heta sud, jaki ŭklučaje jak nacyjanalnych, tak i mižnarodnych sudździaŭ, prakuroraŭ i ekśpiertaŭ, časova ŭbudavanych u nacyjanalnuju sudovuju sistemu dla razhladu peŭnych złačynstvaŭ u adpaviednaści z nacyjanalnym i mižnarodnym pravam.

«Nam važna, kab nie ŭ Haazie hety praces byŭ, a doma, u Minsku. Tamu što heta taksama budzie kazać pra toje, što ŭsio ž jašče choć niejkaja dziaržava zastałasia. Bo kali pahladzieć, kaho sudziać u Haazie, pahladzieć na toje, što adbyvajecca ŭ hetych dziaržavach, to heta naadvarot pakazčyk taho, što jość poŭny, absalutny pravał dziaržavy».

Ad taho, nakolki hety praces dobra projdzie, zaŭvažaje ekśpiertka, budzie zaležyć toje, nakolki dobra hramadstva vyvučyć urok.

Hladzicie całkam:

Kamientary32

  • daviedka
    09.02.2025
    Ja tožie za uhołovnyj prociess u nas v stranie po samym strohim biełorusskim normam, vklučaja obŝuju konfiskaciju i primienienije śmiertnoj kaźni v otnošienii lica, dostihšieho 65 let, kotoryje diejstvovali v momient sovieršienija im priestuplenij protiv čiełoviečiestva i vojennych priestuplenij vojennosłužaŝimi KHB, OAC, SBP, SSO, HPK, vklučaja OSAM, VV MVD, vklučaja SOBR, i ličnym sostavom vojenizirovannych orhanizacij, k kotorym otniesieny ostalnyje siłovyje struktury i viedomstva, vklučaja HKSE i MČS.

    Vot tolko po diejstvujuŝiej konstitucii Łukašienko možno priedať sudu poka on javlajetsia diejstvujuŝim «priezidientom», tak kak pośle słožienija połnomočij vstupajut v siłu juridičieskije harantii byvšiemu priezidientu i členam jeho sieḿji.

    Chotia pri žiełanii vsio dostatočno lehko budiet vyruliť, no pridiotsia łavirovat, v tom čiśle ischodiť iz principov nieotvratimosti nakazanija, ravienstva vsiech pieried zakonom, narod javlajetsia jedinstviennym istočnikom hosudarstviennoj vłasti v stranie... I kak on riešit, tak i budut sudiť poślednieho diktatora.
  • Biełarus
    09.02.2025
    Rasija akupavała krainu praz rozumy, uziać tych ža nievarahodnych, jakija navat źjechaŭšy ŭ emihracyju, paśla 5 hadoŭ tatalnych represij i 3 hadoŭ vajny, dahetul nie mohuć admovicca ad ruskaha.
  • Trybunał budzie doraha bahata
    09.02.2025
    Usie jak jen lubie

Ciapier čytajuć

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Usie naviny →
Usie naviny

Advakat łatvijskaha baskietbalista Cimy: Z rasijskaha morha jaho addali hołym, biez hrymu i balzamacyi1

Na praciahu dvuch sutak ZŠA prymuć rašeńnie ab mahčymym dałučeńni da vajennych dziejańniaŭ suprać Irana6

Ankołah Karanik vystupiŭ z dakładam ab zachavańni bujnoj rahataj žyvioły14

Maładuju minskuju jurystku, jakaja ciapier zajmajecca dyzajnam interjeraŭ, asudzili za ŭdzieł u pratestach7

Taŭro «Słava Rasii» na žyvacie ŭkrainskaha pałonnaha. Chto i navošta moh heta zrabić i ci možna jaho vyvieści?2

Učora viečaram i siońnia ranicaj u Biełarusi naziralisia sierabrystyja abłoki1

Na zarobki ŭ Polšču ciapier tolki z DNŽ? Razabralisia, chto moža pracaŭładkavacca tam pa novych praviłach14

Z-pad zavałaŭ šmatpaviarchovika ŭ Kijevie nočču dastali jašče piać ciełaŭ, kolkaść zahinułych dasiahnuła 21

U Biełarusi pačynajuć pradavać elektrakary za 20 900 rubloŭ. Ale vyhladajuć jany vielmi niezvyčajna2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj19

Biełaruska raskazvaje, jak z 15 hadoŭ žyvie z šyzafrenijaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić