«Kali ŭnučka Łukašenki pastupiła na fakultet, usie dumali: hospadzie, choć by nie da mianie na śpiecyjalnaść»
U novym vypusku TOKu viadomaja jurystka, kolišniaja zahadčyca kafiedry mižnarodnaha prava fakulteta mižnarodnych adnosin BDU Kaciaryna Dziajkała raskazała, jak na fakultecie vučylisia dzieci čynoŭnikaŭ.

Kaciaryna Dziajkała zaŭvažaje, što čutki pra załatuju moładź, jakaja pryjazdžała na vučobu na ŭłasnych «Parše», mocna pierabolšanyja.
«Tak, tam vučylisia dzieci vielmi roznych baćkoŭ, vielmi vysokich słužboŭcaŭ, vielmi bujnych biznesmienaŭ, bahatych ludziej. Aproč hetaha, tam vučylisia absalutna zvyčajnyja ludzi i daloka nie ź Minska, i vielmi talenavityja i razumnyja. To-bok, heta zusim budzie niapraŭda skazać, što heta fakultet tolki dla załatoj moładzi. Jakraz ja b skazała, što nie, ich tam była mienšaść nasamreč».
Byłaja zahadčyca kafiedry adznačaje, što fakultet mižnarodnych adnosin BDU heta ŭ pieršuju čarhu atmaśfiera nie hledziačy na pilnuju ŭvahu i mahčymaści.
Dziajkała zhadvaje, što dva syny Łukašenki — Viktar i Dźmitryj — skončyli FMA. Kali jana pastupiła na pieršy kurs, Dźmitryj Łukašenka byŭ na druhim. Na adnym kursie ź im vučyŭsia syn tahačasnaha staršyni KDB Leanida Jeryna (2000-2004 hady) — Pavieł.
Z Kaciarynaj na adnym kursie vučyłasia dačka Uładzimira Siamaški (byłoha vice-premjera i pasła Biełarusi ŭ Rasii) Maryna, a taksama plamieńnik žonki Łukašenki.
«Unučka Łukašenki [Viktoryja] taksama pastupiła na FMA, kali ja jašče pracavała, na mižnarodnyja ekanamičnyja adnosiny. My ŭsie siadzieli i dumali: «Hospadzie, choć by nie da mianie na śpiecyjalnaść. Choć by tolki nie da mianie», — pryhadvaje Dziajkała.

Pa słovach byłoj zahadčycy kafiedry mižnarodnaha prava, dzieci «vialikich šyšak» byli «našmat bolš ścipłymi» ŭ svaich pavodzinach u paraŭnańni ź dziećmi rasijskich čynoŭnikaŭ, jakija vučylisia ŭ Maskoŭskim dziaržaŭnym instytucie mižnarodnych adnosin.
«Ja nikoli nie bačyła nivodnaha dziciaci biełaruskaha čynoŭnika, i kali vučyłasia, i kali pracavała, jakoje b siabie znarok nachabna pavodziła z usialakimi raspalcoŭkami», — śćviardžaje Dziajkała.
Kali ž havaryć pra adnosiny da vučoby dziaciej čynoŭnkaŭ, to jany, pa słovach Kaciaryny, byli roznymi:
«Chtości realna vučyŭsia, kamuści heta było jak by pofih. Zajmaŭsia spakojna svaimi spravami i čakaŭ, pakul jon ci jana atrymaje dypłom. Ale nie było nikoli takoha adčuvańnia, što tam jany niejak siabie staviać vyšej. Nie, nikoli.
Maryna Siamaška jeździła na mietro na pieršym kursie va ŭnivier. Moža, pa-mojmu, i na druhim. Nie pamiataju, u jaje mašyna źjaviłasia tolki, pa-mojmu, na trecim kursie. I vučyłasia jana, darečy, taksama dobra».
Hladzicie całkam:
Dziajkała: Naša situacyja nie ciahnie na Mižnarodny trybunał u Haazie. Važna, kab praces nad Łukašenkam adbyŭsia ŭ Minsku
Cichanoŭskuju vybrała historyja. Makiej byŭ biełarusam. Kali Maskva daść šaniec biełarusam? — Viktar Šadurski, były dekan FMA, vialikaja hutarka
Zvolniŭsia pa ŭłasnym žadańni dekan fakulteta mižnarodnych adnosin BDU
Dzie žyvuć i čym zajmajucca dzieci biełaruskich top-čynoŭnikaŭ FOTY
Kamientary