Vajskovy biudžet Rasii pieravysiŭ ahulnyja vydatki na abaronu ŭsich krain Jeŭropy
Ahulnyja vydatki Rasii na vajskovyja mety ŭ 2024 hodzie, raźličanyja pa parytecie pakupnickaj zdolnaści, pieravysili ahulnyja abaronnyja biudžety ŭsich krain ES razam ź Vialikabrytanijaj, piša The Financial Times sa spasyłkaj na acenku Mižnarodnaha instytuta stratehičnych daśledavańniaŭ (IISS).

Vydatki Rasii na abaronu letaś vyraśli na 42% u realnym vyražeńni i skłali 13,1 trłn rubloŭ, vynikaje z raźlikaŭ analitykaŭ instytuta. Hetaja suma ekvivalentnaja 462 młrd dalaraŭ pa parytecie pakupnickaj zdolnaści, adznačaje The Financial Times.
Sioleta ahulnyja vydatki Rasii na abaronu, uklučajučy vypłaty vajskoŭcam ad rehijanalnych uładaŭ i kampanij, pavialičacca na 13,7% i dasiahnuć 15,6 trłn rubloŭ, što ekvivalentna 7,5% VUP abo amal 40% vydatkaŭ fiederalnaha biudžetu, vynikaje z dakładu.
Pavodle acenki IISS, Maskva ŭsio jašče moža vydatkoŭvać stolki na vajskovyja mety. U toj ža čas abaronnyja biudžety ŭsich krain ES razam ź Vialikabrytanijaj razam uziatych u 2024 hodzie skłali 457 młrd dalaraŭ.
Jeŭrapiejskija abaronnyja vydatki mahli b pieravysić rasijski vajskovy biudžet, kali b krainy ES i Vialikabrytanija pavialičyli svaje vajskovyja biudžety ŭsiaho da 3% VUP, raźličyli ŭ IISS. Pavieličeńnie vajskovych vydatkaŭ ES i Vialikabrytanii da 5% VUP, pavialičyła b hetyja vydatki na 800 młrd dalaraŭ, što amal udvaja bolš za ciapierašni ŭzrovień vydatkaŭ Rasii.
Z 2014 hoda vajskovyja vydatki jeŭrapiejskich krain vyraśli ŭdvaja, adnak dalejšy ich rost moža być strymany pastupleńniami ad padatkaŭ, cytuje vysnovy analitykaŭ The Financial Times.
Abaronny biudžet Hiermanii z 2014 hoda vyras na 23% i dasiahnuŭ 86 młrd dalaraŭ, pieravysiŭšy ŭpieršyniu za 30 hadoŭ abaronny biudžet Vialikabrytanii (81 młrd dalaraŭ). Adnak analityki sumniajucca ŭ tym, što Bierlin zmoža padtrymlivać vydatki na hetym uzroŭni i vykanaje abaviazacielstva pavialičyć vydatki na abaronu z 1,8% da 2% VUP da 2029 hoda.
Vialikabrytanija tracić na abaronu 2,3% VUP, vynikaje z dakładu. Urad krainy zajaviŭ, što maje namier pavialičyć hety pakazčyk da 2,5%, nie ŭdakładniŭšy, kali heta adbudziecca. Vydatki Francyi na abaronu letaś vyraśli na 4,5%, da 64 młrd dalaraŭ, što ekvivalentna 2% VUP.
Samy vialiki pracent vajskovych vydatkaŭ ad VUP u Estonii i Polščy (4% i 3,25% adpaviedna). Adnak ich absalutnyja ŭzroŭni vydatkaŭ na abaronu byli istotna nižejšyja, čym u troch najbujniejšych ekanomik Jeŭropy, na ŭzroŭni 1,7 młrd i 28 młrd dalaraŭ adpaviedna.
U 2024 hodzie Rasija pierajšła da intensiŭnaha pieraŭzbrajeńnia vojska z metaj atrymać mahčymaść na roŭnych supraćstajać NATA, paviedamiła ŭ aŭtorak Dackaja słužba zamiežnaj raźviedki. Pavodle jaje acenki, pry ciapierašnim uzroŭni vydatkaŭ krain Jeŭropy na abaronu i adsutnaści padtrymki z boku ZŠA Kreml praź piać hadoŭ zmoža pačać bujnamaštabnuju vajnu na kantyniencie.
Kamientary