Usiaho patrochu2424

Bar «Pahonia» ŭ Vilni źmianiŭ nazvu. Što zdaryłasia?

U kancy 2021 hoda ŭ Vilni na praśpiekcie Hiedymina adkryŭsia bar «Pahonia» z hierbam na ŭvachodzie. Ale ŭ pačatku hetaha hoda ŭstanova źmianiła nazvu na Poliklinika. «Naša Niva» daviedałasia va ŭładalnika, što stała pryčynaj.

Były bar «Pahonia». Fota: sacsietki

Uładalnik ustanovy, litoviec Rycis Krycenas, kaža, što adkryć bar jaho natchnili padziei 2020—2021 hadoŭ u našaj krainie, paśla jakich u Vilniu pryjechała šmat biełarusaŭ.

«Kali biełarusy pačali ŭciakać z krainy, ja paznajomiŭsia z mnohimi ź ich i padumaŭ, što treba adkryć bar dla biełarusaŭ», — kaža Rycis.

Pryčynaj źmieny nazvy ŭładalnik nazyvaje vialikuju kolkaść niehatyvu z boku litoŭskich nacyjanalistaŭ, a taksama skaračeńnie kolkaści biełarusaŭ u Litvie.

«Nacyjanalisty zapuścili chvalu niehatyvu, źviazanaha z «lićvinizmam» i pašpartam Novaj Biełarusi. Niehatyvu było vielmi šmat. Nie było sensu pakidać nazvu. Zapościš što-niebudź u sacsietkach — i nacyjanalisty adrazu napadajuć», — pryznajecca Rycis.

Uładalnik adznačaje, što biełarusy praciahvajuć prychodzić u bar i paśla pierajmienavańnia. A voś častku litoŭcaŭ, na jaho dumku, nazva adšturchoŭvała z-za niehatyŭnaha fonu vakoł lićvinizmu, pra jaki stali bolš kazać u litoŭskich ŚMI.

Taksama Rycis adznačyŭ, što z-za mihracyjnaj palityki Litvy kolkaść biełarusaŭ u Vilni skaračajecca.

«Mihracyjnaja palityka składanaja, mnohija źjazdžajuć u Polšču, tamu bar nie zmoh by vyžyć, kali b praciahvaŭ kancentravacca tolki na biełarusach. Treba było mianiać kancepcyju».

Rycis adznačaje, što asabliva šmat chiejtu źjaviłasia pryblizna za paŭhoda da rašeńnia pra pierajmienavańnie bara.

Vinavatymi ŭ takim raźvićci situacyi jon ličyć jak litoŭcaŭ, tak i biełarusaŭ u Litvie.

«Biełarusy ŭ Litvie i toj ža štab Śviatłany Cichanoŭskaj mahli b niejak reahavać [pa temie lićvinizmu]. Ale ŭ vyniku ni ź litoŭskoha, ni ź biełaruskaha boku niama narmalnaj infarmacyi. Niasuć niejkuju łuchtu, i nichto nie moža za siabie pastajać. A ja ŭžo stamiŭsia ŭsim niešta dakazvać, tamu i pierajmienavaŭ ustanovu», — skazaŭ uładalnik bara ŭ kamientary «Našaj Nivie».

Treba adznačyć, što pa temie lićvinizmu ładzilisia kruhłyja stały z udziełam biełaruskich i litoŭskich historykaŭ. A Śviatłana Cichanoŭskaja nazyvała heta štučna stvoranaj prablemaj, jakuju razdźmuchvajuć, kab pasvaryć litoŭcaŭ i biełarusaŭ.

Kamientary24

  • baradzied
    26.02.2025
    voś dzie sapraŭdy možna padziakavać zianonu
    aču, stanisłavavičus!
  • Alaksandr
    26.02.2025
    Mahu ŭziać na siabie hetuju temu, kali ŭ redakcyi niama kamu joj zajmacca
  • Alaksandr
    26.02.2025
    Dziakuj vialiki ŭładalniku za salidarnaść! Ja dumaŭ, što jon naležyć biełarusam.

Ciapier čytajuć

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali23

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja ŭsio roŭna budu vajavać za Ukrainu». Historyja 18‑hadovaha svajaka Cichanoŭskaj, jakoha zatrymali za sprobu ŭstupić va USU21

Cierciel: Pamiž Biełaruśsiu i Polščaj idzie dyjałoh, my dasiahniom vyniku11

Zialenski: Mirny płan mohuć vynieści na refierendum4

Što za preparat dla pachudzieńnia chacieŭ Łukašenka ad amierykancaŭ?13

Chrenin raskazaŭ Łukašenku pra zastupleńnie na bajavoje dziažurstva «Arešnika»2

Łukašenka pryniaŭ z dakładam Cierciela, abmiarkoŭvali «novyja prapanovy ZŠA»2

Dziaŭčyna kupiła biełaruski kamambier, a jon na talercy raścioksia. Vytvorca adkazaŭ11

Zialenski nazvaŭ 20 punktaŭ mirnaha płana, što abmiarkoŭvajucca z ZŠA7

ZŠA pieradali Łukašenku najnoŭšyja amierykanskija leki dla pachudzieńnia25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali23

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić