Kultura33

Staryja mohiłki ŭ Słucku razburajuć čas i vandały, ale achoŭvać ich nie źbirajucca

Mohiłkavyja kaplički pieratvarajucca ŭ śmietnicy, a zamiest epitafij na nadmahillach źjaŭlajucca abraźlivyja nadpisy, ale čynoŭnikaŭ heta mała chvaluje. 

Pavalenaja čyhunnaja kałona-nadmahille. Fota: telehram-kanał «Spadčyna»

Adkaz ad Słuckaha rajvykankama adnosna stanu haradskich mohiłak, jakija znachodziacca ŭ žudasnym stanie, apublikavaŭ telehram-kanał «Spadčyna». Ź jaho vynikaje, što miascovyja ŭłady hatovyja tolki farmalna vykonvać svaje abaviazki, ale ŭ zachavańni histaryčnaj spadčyny horada nie zacikaŭlenyja. 

Niekropal u zaniapadzie

Haradskija mohiłki Słucka — adzin z samych značnych niekropalaŭ Minščyny. Hetaja terytoryja — nie prosta miesca pachavańnia, ale i histaryčnaja spadčyna, što zachoŭvaje pamiać pra vydatnych asob, jakija žyli i pracavali ŭ rehijonie. Adnak siońnia stan niekropala varty žalu: mnohija pachavańni zaraśli kustoŭjem, nadmahilli zaniadbanyja, a niekatoryja pierakulenyja i častkova razburanyja.

Asablivuju ŭvahu pryciahvaje stan najbolš značnych mahił. Tak, nadmahille siamji Vajniłovičaŭ, dzie spačyvaje, miž inšym, i dziadźka Edvarda Vajniłoviča — budaŭnika Čyrvonaha kaścioła ŭ Minsku, — choć i znachodzicca ŭ adnosna dobrym stanie, ale abielisk užo niebiaśpiečna nachiliŭsia i moža raźbicca.

Kaplica-nadmahille na haradskich mohiłkach Słucka. Fota: telehram-kanał «Spadčyna»
Abraźlivyja nadpisy na kaplicy-nadmahilli. Fota: telehram-kanał «Spadčyna»
Śmiećcie ŭnutry kaplicy-nadmahilla. Fota: telehram-kanał «Spadčyna»

Jašče adzin važny pomnik — čyhunnaja nieahatyčnaja kaplica z kryžam, jakaja staić u katalickaj častcy mohiłak. Adnak zamiest taho, kab być miascovaj słavutaściu, jana pieratvaryłasia ŭ śmietnik: unutry navalena śmiećcie, butelki z-pad piva, a na ścienach abraźlivyja nadpisy farbaj — «Sofija šł*cha».

Pobač na ziamli lažyć čyhunnaja kałona-nadmahille XIX — pačatku XX stahodździa, jakuju taksama nie śpiašajucca adnaŭlać.

Asobnaj uvahi patrabuje pratestancki siektar mohiłak, jaki znachodzicca pierad jaŭrejskaj častkaj. Tam možna pabačyć pavalenyja i zakinutyja nadmahilli, siarod jakich — mahiła Antonija Astachoviča, udzielnika vajny 1812 hoda i značnaha pratestanckaha dziejača. Taksama na mohiłkach pachavanyja hienierały Mievies, Symanovič, Cistraŭ, ale i ichnija mahiły zaniadbanyja.

Heta śviedčyć pra adsutnaść kłopatu pra histaryčnuju spadčynu horada, choć hetyja pachavańni vartyja dohladu, a sam niekropal — statusu historyka-kulturnaj kaštoŭnaści. 

Pavalenaje nadmahille. Fota: telehram-kanał «Spadčyna»

Niama mohiłak — niama prablem

Adnak, jak vidać z adkazu rajvykankama, u miascovych uładaŭ inšy pohlad na spravu. Jany cytujuć biełaruskaje zakanadaŭstva ab pachavańniach, pa jakim dahladać za mahiłami pavinny svajaki. U dačynieńni da darevalucyjnych pomnikaŭ heta vielmi cynična — čym bolš kaštoŭny pomnik, tym bolšaja vierahodnaść, što naščadki asoby byli vymušanyja ŭciakać ź Biełarusi ci byli źniščanyja ŭ čas stalinskich represij. Mnohija mahli zahinuć u čas Druhoj suśvietnaj vajny, a tyja naščadki, što žyvuć siońnia, mohuć ničoha nie viedać pra svaich prapradziedaŭ i tym bolš pra toje, dzie jany byli pachavanyja — u saviecki čas było nie pryniata pra heta raskazvać i hetym cikavicca, poviaź časoŭ stračanaja. 

Raskidanyja čyhunnyja nadmahilli siaredziny XIX stahodździa. Fota: telehram-kanał «Spadčyna»

Miž tym, dobraŭparadkavańnie i invientaryzacyja ŭsich darevalucyjnych pachavańniaŭ mahli b hetuju poviaź dapamahčy adnavić, bo staryja mohiłki mohuć być važnaj krynicaj dla vyvučeńnia historyi Słucka i hienieałohii jaho žycharoŭ.

@nashaniva Vandały i čas pieratvaryli histaryčnyja mohiłki Słucka ŭ śmietnik #politika #novosti #biełaruś #słuck ♬ suara asli - milenia - ulinnuha

Ale čynoŭniki ličać razumnym prymianiać da takich pomnikaŭ tyja ž padychody, što da mahił, pastaŭlenych 50 hadoŭ tamu. I bolš za toje, jany inicyjatyvy nie prajaŭlajuć. Adkaz prosty — nie abaviazanyja, bo mohiłki nie źjaŭlajucca historyka-kulturnaj kaštoŭnaściu. Mienavita taki adkaz dali ŭ Słuckim rajvykankamie.

Adnak hetaha niedastatkova. Zastajecca raźličvać tolki na inicyjatyvu nieabyjakavych haradžan i miascovych krajaznaŭcaŭ, jakija mahli b tałakoj pryvieści niekropal da ładu. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ
 

Kamientary3

  • Rossotrudničiestvo
    04.03.2025
    Rossotrkdničiestvo nanimajet otriady bondarievych i aźvierienkov, čtoby uničtožať lubuju śviaź s civilizovannym mirom. My- nie russkije! Čujecie, svałata maskoŭskaja!
  • Sihizmund
    04.03.2025
    My- nie russkije!
    Čto-to ja užie načinaju poniemnohu somnievaťsia
  • prysud
    04.03.2025
    Maładoje bydła-pakaleńnie vartaje svaich abyjakavych bydła-baćkoŭ

Ciapier čytajuć

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia1

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia

Usie naviny →
Usie naviny

Katavańnie pierfarataram. Minčanka sutyknułasia z «viečnym» ramontam u susiedziaŭ

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam33

«Apranuŭ samaje darahoje, što było». Vypusknik BDUIR pryjšoŭ na ŭručeńnie dypłoma ŭ daśpiechach i ź miačom VIDEA4

U Azierbajdžanie vyrašyli zakryvać ruskamoŭnyja škoły42

Azaronak paśla raznosu Łukašenkam «Biełaruśfilma» pryjechaŭ zdymać stužku na Homielščynu7

«Nie mahu bolš bieź ciabie ja». Nastaśsia Rydleŭskaja vypuściła bolš čym sprečny klip11

Jak ajcišnik lehalizavaŭsia ŭ Čechii: tam ban dla biełarusaŭ, ale jość łajfchak5

Polskaja prakuratura patrabuje pastrožyć prysud biełarusu za špijanaž

Pamiłavany amal usie anarchisty? U tym liku Nasta Łojka?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia1

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić