Kino22

10 jeŭrapiejskich filmaŭ, jakija pakažuć na kinafiestyvali «Paŭnočnaje źziańnie». Niekatoryja buduć iści biaspłatna anłajn

Chorar pra viadomuju sieryjnuju zabojcu dziaciej, kazka pavodle skandynaŭskaj lehiendy i detektyŭ pra pošuki nosa Złatana Ibrahimoviča. Niekatoryja ź filmaŭ prahramy majuć prestyžnyja ŭznaharody i naminacyi.

Kadr ź filma «Moj dziadźka Jens»

Mižnarodnaja prahrama XI kinafiestyvalu «Paŭnočnaje źziańnie» abjadnała dziesiać filmaŭ z krain Skandynavii i Bałtyi, jakija možna budzie pahladzieć anłajn i afłajn z 3 pa 23 listapada.

Usie filmy anłajn-prahramy buduć dastupnyja zhodna z raskładam z 00:00 da 23:59 pa minskim časie.

«Prync — bieły miadźviedź»

2024, Narviehija

8 listapada — 16:30, Varšava, k/t 'Kinoteka', kvitki chutka źjaviacca ŭ prodažy

Kadr z animacyjnaha filma

Animacyjny miuzikł pra kachańnie, advahu i harmoniju z pryrodaj. Režysior u supracoŭnictvie z narviežskaj dziciačaj piśmieńnicaj Majaj Łunde pieraasensoŭvaje adnu z samych lubimych narodnych kazak Skandynavii. Atrymlivajecca kranalnaja i daścipnaja historyja pra dapytlivuju i pradprymalnuju dziaŭčynku Liŭ, biełaha miadźviedzia Valemona, jaki na samoj spravie źjaŭlajecca začaravanym pryncam, ich pryhody i baraćbu sa złoj viedźmaj.

«Dziaŭčyna ź ihołkaj»

2024, Polšča, Šviecyja, Danija

9 listapada — 18:00, Varšava, k/t 'Kinoteka', kvitki chutka źjaviacca ŭ prodažy

Zmročnaja historyja, jakaja syšła byccam sa staronak zbornika bratoŭ Hrym, a nasamreč, zasnavanaja na realnym fakcie z navinnaj chroniki Kapienhahiena za 1920 hod.

Paśla pieršaj suśvietnaj vajny maładaja žančyna Karalina, zastaŭšysia biez chaty i pracy švački, dy jašče i sam-nasam ź ciažarnaściu, hublaje lubyja nadziei na śvietłuju budučyniu. Vypadkovaja sustreča z Dahmar, jakaja zajmajecca nielehalnym usynaŭleńniem pazašlubnych dziaciej, zdajecca promieniem śviatła ŭ ciemry, ale heta tolki na pieršy pohlad. Suśvietnaja premjera stužki adbyłasia ŭ asnoŭnym konkursie Kanskaha kinafiestyvalu 2024 hoda.

«Nieviadomy krajavid»

2024, Narviehija

10 listapada — online z 00:00 da 23:59 (prahlad filma mahčymy tolki z terytoryi Biełarusi)

3 listapada — 18:00, Vilnius, k/t Skalvija, kvitki na pakaz

«Kapitan Fantastyk» na narviežski ład i z realnaha žyćcia — film, što atrymaŭ hran-pry žury dakumientalnaj siekcyi fiestyvalu Sundance-2024. Na fonie narviežskich lasoŭ razhortvajecca kranalnaja elehija pra siamju «dzikunoŭ», jakaja viartajecca da cyvilizacyi paśla śmierci Maryi — žonki, maci i inicyjatarki ich «dzikaha» isnavańnia. Nik i čaćviora dziaciej sprabujuć zachavać ideały harmonii z pryrodaj, ale ŭtapičnaja idylija chutka pieratvarajecca ŭ zmahańnie za vyžyvańnie.

Režysiorka Silje Evensma Jakabsen stvaraje kranalnaje daśledavańnie smutku, staleńnia i pošuku novych formaŭ siamji, uvažliva nazirajučy, jak blizkija vučacca žyć biez Maryi i šukajuć raŭnavahu pamiž pryrodaj i hramadstvam, svabodaj i adkaznaściu, adzinotaj i luboŭju.

«Dva mianie»

2024, Estonija

10, 17 listapada — online z 00:00 da 23:59

Aŭtafikšan pra pošuki siabie, svabody tvorčaści i sutnaści kino. Poŭnamietražny debiut bratoŭ Raŭla i Rometa Eska — samairaničnaje daśledavańnie fienomienu dvajniactva i chaatyčnaja drama staleńnia. 25‑hadovyja braty, jakija ŭsio ŭ žyćci dzialili napałam, sprabujuć navučycca być samastojnymi i nie stracić suviazi adzin z adnym. Ich padarožža ad estonskaj kinaškoły da Nihieryi stanovicca mietafaryčnym partretam pakaleńnia TikTok, što šukaje siabie pad pastajannym prycełam videakamiery.

«Samakrutki»

2024, Estonija

11, 21 listapada — online z 00:00 da 23:59

Siebaśćian pracuje ŭ nievialikaj talinskaj kramie i viadzie miernaje žyćcio. Jaho śviet pieravaročvajecca z noh na hałavu, kali jon sustrakaje Siło, hiedanista i letucieńnika. Razam jany palać kanabis, abmiarkoŭvajuć žyćcio i marać pra bilet u adzin kaniec u Braziliju, dzie ŭsio moža być inakš. 

Hruntujučysia na ŭłasnym dośviedzie i hutarkach z adnahodkami, Meel Palijale stvaraje partret pakaleńnia maładych ludziej, što šukajuć svajo miesca i svabodu ŭ śviecie, jaki pastajanna mianiajecca. Stužka atrymała pryz hladackich simpatyj na Talinskim kinafiestyvali (PÖFF), a ciapier jašče i vyłučajecca ad Estonii ŭ jakaści pretendenta na kinapremiju «Oskar».

«Rody: bol i radaść»

2024, Finlandyja

12, 20 listapada — online z 00:00 da 23:59 (prahlad filma mahčymy tolki z terytoryi Biełarusi)

Dakumientalny film pra prava žančyny viarnuć sabie kantrol nad samym staražytnym i samym asabistym žyćciovym pracesam — naradžeńniem dziciaci.

Rody — adzin z samych naturalnych, ale pry hetym najbolš kantralavanych pracesaŭ u žyćci žančyny. Čamu rašeńnie naradžać doma ŭsprymajecca jak niešta radykalnaje, amal akt buntu? Finskaja dakumientalistka Karalijna Hrendal sprabuje adkazać na hetaje pytańnie. Nazirajučy za niekalkimi ciažarnymi žančynami, a taksama za akušerkaju Kirsi i doŭłaj Annaj-Rytaj, jana daśleduje praces naradžeńnia jak fizičny i duchoŭny dośvied, u jakim davier i vybar važniejšyja za miedyčnyja praviły.

«Ilvica»

2024, Estonija, Hiermanija, Łatvija

14, 18 listapada — online z 00:00 da 23:59

Emacyjnaje razvažańnie pra maciarynskuju luboŭ i tonkuju miažu pamiž abaronaju, kantrolem dy zaležnaściu. Fielčarka chutkaj dapamohi sprabuje ŭratavać 15‑hadovuju dačku, ciažkaha padletka sa schilnaściu da samarazbureńnia, jakaja źviazałasia z drennaju kampanijaj. Kali dziaŭčyna traplaje ŭ špital paśla pieradaziroŭki narkotykami, maci vykradaje jaje prosta z pałaty i zamykaje ŭ starym zaharadnym domie, dumajučy, što hetak zdoleje vylekavać ichnyja stasunki. Pamiž maci i dačkoju razharajecca balučaja psichałahičnaja duel, dzie kłopat i hvałt pieraplatajucca. Film atrymaŭ premiju EFTA (estonski «Oskar»).

«Moj dziadźka Jens»

2025, Narviehija, Rumynija

15, 19 listapada — online z 00:00 da 23:59 (prahlad filma mahčymy tolki z terytoryi Biełarusi)

Kranalnaje i śmiešnaje razvažańnie pra stračanyja siamiejnyja suviazi, kulturnuju identyčnaść i asabistyja miežy.

Akam, małady vykładčyk litaratury kurdskaha pachodžańnia, žyvie spakojnym žyćciom u Osła, pakul adnojčy ŭnačy da jaho nie pryjazdžaje dziadźka Chadr — svajak ź iranskaj častki Kurdystanu, jakoha jon nie bačyŭ ź dziacinstva. Akam prymaje jaho ŭ svajoj «kamunałcy» na niekalki dzion, ale Chadr, što ciapier nazyvaje siabie Jensam i chvalicca biznesam na radzimie, vidavočna nie źbirajecca sychodzić. Praz kulturnyja adroźnieńni i moŭny barjer napružańnie pamiž imi raście z kožnym dniom.

«Nos Złatana»

2025, Šviecyja

16 listapada — online z 00:00 da 23:59 (prahlad filma mahčymy tolki z terytoryi Biełarusi)

7 listapada — 18:30, Varšava, k/t 'Kinoteka', kvitki chutka źjaviacca ŭ prodažy

Historyja pra toje, jak Złatan Ibrahimovič pieratvaryŭsia z kumira žycharoŭ Malmio ŭ amal piersonu non-hrata ŭ rodnym horadzie, daŭno stałasia lehiendaju. Kali jon hulaŭ za miascovuju kamandu, jaho ličyli hierojem, ale ŭ 2019‑m Złatan niečakana staŭ suŭładalnikam stakholmskaha «Hamarbi» — zaklataha supiernika «Malmio». Bronzavaja statuja futbalista kala stadyjonu adrazu stała mišeńniu dla vandałaŭ — urešcie chtości adrezaŭ joj nos. Hety zahadkavy vypadak tak uzrušyŭ šviedskuju fanackuju supolnaść, što try teležurnalisty źniali tru-krajm pra pošuk nosa. Im dapamahaje ekscentryčny pryvatny detektyŭ Klas Ekman, čyja luboŭ da starych špijonskich filmaŭ viadzie historyju ŭ niečakanaje i vielmi zachaplalnaje rečyšča.

«Amieryka načležak»

2025, Narviehija, Niderłandy, ZŠA

23 listapada — online z 00:00 da 23:59

Hłyboka realistyčny partret padletka, jaki žyvie na zmročnym baku «amierykanskaj mary». Narviežskaja fatohrafka Monika Stremdal u svaim debiutnym dakumientalnym filmie raspaviadaje historyju 12‑hadovaha Mikała, jaki raście pobač z baćkami z ałkaholnaj zaležnaściu ŭ ciesnym hatelnym pakoi na miažy halečy. Biez asudžeńnia i z redkaj čullivaściu režysiorka pakazvaje, jak zaležnaść razburaje nie tolki cieła, ale i siamiejnyja suviazi, pieratvarajučy dom u pastku, ale navat u ciemry pakidaje miesca nadziei.

Padtrymać kamandu kinafestyvalu možna pa spasyłcy.

Kamientary2

  • valkoinen
    22.10.2025
    Hladzicie, u adroźnieńnie ad woke stužak ad Netflix, jakija tut pijarylisia, narmalny fiestyval z narmalnymi stužkami.

    Biez woke pichańnia afrykancaŭ, łhbtk12345, hiendarnaść, fieminizmu i tak dalej.

    Možna? Možna!

    [Zredahavana]
  • valkoinen
    22.10.2025
    valkoinen, prosta cikava, čamu słova na n było adredahavana? Viedaju, niekatoryja ŭ ZŠA pad ŭpłyvam palityčnaj karektnaści navat sa starych knižak pačali vydalać słova na n (n-word), ale heta ŭ ich, a nie ŭ nas. Nie treba zajmacca kalkavańniem čužych prablem na našy. Niešta typu jak niekatoryja ličać słova žyd kryŭdnym, bo ŭ rasiejskaj movie jano takoje. Pra słova na m (tak, toje samaje ź listoŭ z-pad šybienicy) pra rasiejcaŭ nie kažučy.

    Bo słova afrykancy maje krychu inšaje značańnie.

Ciapier čytajuć

Usie naviny →
Usie naviny

«Piensijanieram dzieci pieraškadžajuć!» U Breście nie pieršy miesiac iduć sprečki nakont miesca dla budaŭnictva dziciačaha sada17

Vyjšaŭ na svabodu dyrektar haziety «Biełarusy i rynak» Kanstancin Załatych2

Kitajskija naftavyja kampanii prypyniajuć zakupki rasijskaj nafty praz sankcyi suprać «Rasnafty» i «Łukojła»4

Kanał biełaruskich siłavikoŭ zaklikaŭ mabilizavać usie siły dla dapamohi frontu29

Łukašenka ŭziaŭsia za školnyja abiedy i prydumaŭ, što rabić z adkidami ŭ stałoŭkach17

«Heta žach». Kiraŭnik Stolina vykazaŭsia pra rajonnuju balnicu, ale schamianuŭsia i ŭsio vydaliŭ5

Pad Stoŭbcami źbiralisia źnieści čarhovuju šlachieckuju siadzibu. Apomnilisia, tolki kali miascovyja žychary padniali šum4

Kolkaść biudžetnych miescaŭ na mahistratury budzie vyznačać dziaržava1

«U nas hetyja lhoty niama čym ilhatavać». Łukašenka patłumačyŭ, čamu nie budzie davać lhot moładzi i siamjam z adnym ci dvuma dziećmi18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

KDB zabłakavaŭ u Biełarusi «Ukantakcie»6

KDB zabłakavaŭ u Biełarusi «Ukantakcie»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić